Previous Verse
Next Verse

Shloka 12

Kāla-vañcana (Overcoming/Outwitting Time) and the Pañcabhūta Basis of the Body

शंकर उवाच । न हन्यते देववरैस्तु दैत्यैस्सयक्षरक्षोरगमानुषैश्च । ये योगिनो ध्यानपरास्सदेहा भवंति ते घ्नंति सुखेन कालम्

śaṃkara uvāca | na hanyate devavaraistu daityaissayakṣarakṣoragamānuṣaiśca | ye yogino dhyānaparāssadehā bhavaṃti te ghnaṃti sukhena kālam

シャンカラは言った。「身に宿りつつも常に禅定(ディヤーナ)に専心するヨーギーたちは、最勝の神々にも、ダイティヤにも、ヤクシャにも、ラークシャサにも、蛇にも、人にも殺されない。彼らは容易にカーラ――時と死そのもの――を打ち克つ。」

शंकरःŚaṅkara
शंकरः:
कर्ता (Karta)
TypeNoun
Rootशंकर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
उवाचsaid
उवाच:
क्रिया (Kriyā)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), परस्मैपद, प्रथम-पुरुष, एकवचन
not
:
सम्बन्ध (Sambandha)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेध-निपात (negation particle)
हन्यतेis slain
हन्यते:
क्रिया (Kriyā)
TypeVerb
Rootहन् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), आत्मनेपद, प्रथम-पुरुष, एकवचन; कर्मणि-प्रयोग (passive)
देववरैःby the best of gods
देववरैः:
करण (Karaṇa)
TypeNoun
Rootदेव-वर (प्रातिपदिक)
Formसमास: देवानां वराः (षष्ठी-तत्पुरुष); पुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन
तुbut
तु:
सम्बन्ध (Sambandha)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअवधारण/विरोधार्थक निपात (contrastive particle)
दैत्यैःby demons
दैत्यैः:
करण (Karaṇa)
TypeNoun
Rootदैत्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन
along with
:
सम्बन्ध (Sambandha)
TypeIndeclinable
Rootस (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक निपात (coordinative particle)
यक्षyakṣas
यक्ष:
करण (Karaṇa)
TypeNoun
Rootयक्ष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन (समाहार-द्वन्द्वे घटक)
रक्षःrākṣasas
रक्षः:
करण (Karaṇa)
TypeNoun
Rootरक्षस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन (समाहार-द्वन्द्वे घटक)
उरगserpents
उरग:
करण (Karaṇa)
TypeNoun
Rootउरग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन (समाहार-द्वन्द्वे घटक)
मानुषैःby humans
मानुषैः:
करण (Karaṇa)
TypeNoun
Rootमानुष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन
and
:
सम्बन्ध (Sambandha)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक अव्यय (conjunction)
येthose who
ये:
कर्ता (Karta)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन (relative pronoun)
योगिनःyogins
योगिनः:
कर्ता (Karta)
TypeNoun
Rootयोगिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
ध्यानपराःintent on meditation
ध्यानपराः:
विशेषण (Qualifier)
TypeAdjective
Rootध्यान-पर (प्रातिपदिक)
Formसमास: ध्याने पराः (सप्तमी-तत्पुरुष); पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; विशेषणम्
सदेहाःwhile in the body; embodied
सदेहाः:
विशेषण (Qualifier)
TypeAdjective
Rootस-देह (प्रातिपदिक)
Formसमास: देहेन सह (सह-तत्पुरुष); पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; विशेषणम्
भवन्तिare; become
भवन्ति:
क्रिया (Kriyā)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formलट्-लकार (Present), परस्मैपद, प्रथम-पुरुष, बहुवचन
तेthey
ते:
कर्ता (Karta)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
घ्नन्तिslay; destroy
घ्नन्ति:
क्रिया (Kriyā)
TypeVerb
Rootहन् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), परस्मैपद, प्रथम-पुरुष, बहुवचन
सुखेनeasily; with ease
सुखेन:
करण (Karaṇa)
TypeNoun
Rootसुख (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन; क्रियाविशेषणार्थे (instrumental of manner)
कालम्Time (Kāla)
कालम्:
कर्म (Karma)
TypeNoun
Rootकाल (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन

Lord Shiva (Shankara)

Tattva Level: pashu

Shiva Form: Dakṣiṇāmūrti

Role: teaching

Cosmic Event: Kāla (Death/Time) personified as the ultimate adversary, declared conquerable by yogic dhyāna.

S
Shiva

FAQs

It teaches that unwavering dhyāna on Shiva (Pati) loosens the bonds (pāśa) that make the embodied soul (paśu) fear death; such a yogin becomes inwardly established beyond external harm and even the tyranny of kāla.

Meditation on Saguna Shiva—often supported by Linga worship—steadies the mind in one-pointed remembrance; that sustained absorption is portrayed as a spiritual shield, culminating in mastery over fear and the sense of mortality.

A clear takeaway is daily dhyāna with japa of Shiva’s mantra (especially the Pañcākṣarī, “Om Namaḥ Śivāya”), supported by Shaiva disciplines like bhasma (tripuṇḍra) and rudrākṣa as aids to steadiness and remembrance.