Shloka 13

सनत्कुमार उवाच । एतच्छ्रुत्वा त्रिभुवनगुरोः प्राह गौरी विहस्य सत्यं त्वं मे वद कथमसौ हन्यते येन कालः । शम्भुस्तामाह सद्यो हि मकरवदने योगिनो ये क्षिपंति कालव्यालं सकलमनघास्तच्छृणुष्वैकचित्ता

sanatkumāra uvāca | etacchrutvā tribhuvanaguroḥ prāha gaurī vihasya satyaṃ tvaṃ me vada kathamasau hanyate yena kālaḥ | śambhustāmāha sadyo hi makaravadane yogino ye kṣipaṃti kālavyālaṃ sakalamanaghāstacchṛṇuṣvaikacittā

サナトクマーラは語った。三界の師の言葉を聞いて、ガウリーは微笑み、「真実をお告げください。いかなる方法でカーラ(時/死)は滅ぼされるのですか」と問うた。シャンブはただちに答えた。「罪なき者よ、一点に心を定めて聞きなさい。ヨーギーたちがカーラという大蛇のすべてを、万物を呑み尽くす『マカラの口』の境地へと速やかに投げ入れるさまを語ろう。」

सनत्कुमारःSanatkumāra
सनत्कुमारः:
कर्ता (Karta)
TypeNoun
Rootसनत्-कुमार (प्रातिपदिक)
Formसमास: सनन् (पुरातनः) कुमारः (कर्मधारय); पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
उवाचsaid
उवाच:
क्रिया (Kriyā)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), परस्मैपद, प्रथम-पुरुष, एकवचन
एतत्this
एतत्:
कर्म (Karma)
TypeNoun
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
श्रुत्वाhaving heard
श्रुत्वा:
पूर्वकाल-क्रिया (Pūrvakāla-kriyā)
TypeIndeclinable
Rootश्रु (धातु) + त्वा (क्त्वा)
Formक्त्वान्त-अव्यय (absolutive/gerund): 'having heard'
त्रिभुवनगुरोःof the teacher of the three worlds
त्रिभुवनगुरोः:
सम्बन्ध (Sambandha)
TypeNoun
Rootत्रि-भुवन-गुरु (प्रातिपदिक)
Formसमास: त्रिषु भुवनेषु गुरु: (सप्तमी-तत्पुरुष); पुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, एकवचन
प्राहsaid
प्राह:
क्रिया (Kriyā)
TypeVerb
Rootप्र-आह्/अह् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), परस्मैपद, प्रथम-पुरुष, एकवचन
गौरीGaurī
गौरी:
कर्ता (Karta)
TypeNoun
Rootगौरी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
विहस्यsmiling
विहस्य:
पूर्वकाल-क्रिया (Pūrvakāla-kriyā)
TypeIndeclinable
Rootवि-हस् (धातु) + ल्यप् (कृदन्त)
Formल्यबन्त-अव्यय (gerund): 'having smiled/laughed'
सत्यम्truly
सत्यम्:
अधिकरण (Adhikaraṇa)
TypeIndeclinable
Rootसत्य (प्रातिपदिक)
Formक्रियाविशेषणरूपेण नपुंसक-एकवचन-द्वितीया (adverbial accusative): 'truly'
त्वम्you
त्वम्:
कर्ता (Karta)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रथमा-विभक्ति, एकवचन
मेto me
मे:
सम्प्रदान (Sampradāna)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formचतुर्थी/षष्ठी-एकवचन-रूप (enclitic); अत्र चतुर्थ्यर्थे (to me)
वदtell
वद:
क्रिया (Kriyā)
TypeVerb
Rootवद् (धातु)
Formलोट्-लकार (Imperative), परस्मैपद, मध्यम-पुरुष, एकवचन
कथम्how
कथम्:
अधिकरण (Adhikaraṇa)
TypeIndeclinable
Rootकथम् (अव्यय)
Formप्रश्नार्थक-अव्यय (interrogative adverb)
असौthat one (he)
असौ:
कर्ता (Karta)
TypeNoun
Rootअसद्/असौ (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन (demonstrative pronoun)
हन्यतेis slain
हन्यते:
क्रिया (Kriyā)
TypeVerb
Rootहन् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), आत्मनेपद, प्रथम-पुरुष, एकवचन; कर्मणि-प्रयोग (passive)
येनby which
येन:
करण (Karaṇa)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसक, तृतीया-विभक्ति, एकवचन
कालःTime (Kāla)
कालः:
कर्ता (Karta)
TypeNoun
Rootकाल (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
शम्भुःŚambhu
शम्भुः:
कर्ता (Karta)
TypeNoun
Rootशम्भु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
ताम्to her; her
ताम्:
कर्म (Karma)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
आहsaid
आह:
क्रिया (Kriyā)
TypeVerb
Rootअह्/आह् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), परस्मैपद, प्रथम-पुरुष, एकवचन
सद्यःimmediately
सद्यः:
अधिकरण (Adhikaraṇa)
TypeIndeclinable
Rootसद्यः (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्यय (immediacy adverb)
हिindeed
हि:
सम्बन्ध (Sambandha)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formनिपात (particle)
मकरवदनेin (the place called) Makaravadana
मकरवदने:
अधिकरण (Adhikaraṇa)
TypeNoun
Rootमकर-वदन (प्रातिपदिक)
Formसमास: मकरस्य वदनम् (षष्ठी-तत्पुरुष/कर्मधारय-प्रयोग); नपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन
योगिनःyogins
योगिनः:
कर्ता (Karta)
TypeNoun
Rootयोगिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
येwho
ये:
कर्ता (Karta)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
क्षिपन्तिthrow; cast down
क्षिपन्ति:
क्रिया (Kriyā)
TypeVerb
Rootक्षिप् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), परस्मैपद, प्रथम-पुरुष, बहुवचन
कालव्यालम्the time-serpent
कालव्यालम्:
कर्म (Karma)
TypeNoun
Rootकाल-व्याल (प्रातिपदिक)
Formसमास: कालः एव व्यालः (कर्मधारय); पुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
सकलम्entire; whole
सकलम्:
विशेषण (Qualifier)
TypeAdjective
Rootसकल (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम् (qualifying कालव्यालम्)
अनघाःO sinless one
अनघाः:
सम्बोधन (Sambodhana)
TypeNoun
Rootअनघ (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सम्बोधन (Vocative), एकवचन (addressing Gaurī)
तत्that
तत्:
कर्म (Karma)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
शृणुष्वlisten
शृणुष्व:
क्रिया (Kriyā)
TypeVerb
Rootश्रु (धातु)
Formलोट्-लकार (Imperative), आत्मनेपद, मध्यम-पुरुष, एकवचन
एकचित्ताO one-pointed-minded (one)
एकचित्ता:
सम्बोधन (Sambodhana)
TypeAdjective
Rootएक-चित्त (प्रातिपदिक)
Formसमास: एकं चित्तं यस्याः (बहुव्रीहि-भावार्थे कर्मधारय-प्रयोग); स्त्रीलिङ्ग, सम्बोधन (Vocative), एकवचन; विशेषणम्

Sanatkumara

Tattva Level: pati

Shiva Form: Umāpati

Shakti Form: Gaurī

Role: teaching

Cosmic Event: Kāla is imaged as a ‘serpent’ (vyāla) to be cast into a ‘makara-faced’ devouring condition—symbolic of absorption/overmastery of temporal flow.

S
Sanatkumara
S
Shiva
P
Parvati
K
Kāla (Time/Death)

FAQs

It frames liberation as the conquest of Kāla (death/time) through yogic realization under Śiva’s guidance—pointing to transcending bondage (pāśa) by turning the mind one-pointed toward the Supreme Lord (Pati).

Śiva is addressed as the Guru of the three worlds, implying that devotion to Saguna Śiva (including Liṅga-upāsanā) matures into inner yogic steadiness; that steadiness is presented as the means by which Kāla is overcome.

The explicit instruction is ekacittatā—one-pointed concentration—characteristic of Shaiva yoga and japa/dhyāna on Śiva (commonly supported by practices like Panchakshara japa and disciplined meditation).