Previous Verse
Next Verse

Shloka 33

सप्तनवतितमः सर्गः (Yuddha Kāṇḍa 97): Sugrīva’s Onslaught and the Fall of Virūpākṣa

विवृत्तनयनंक्रोधात्सफेनंरुधिराप्लुतम् ।ददृशुस्तेविरूपाक्षंविरूपाक्षतरंकृतम् ।।।।

vivṛttanayanaṃ krodhāt saphenaṃ rudhirāplutam |

dadṛśus te virūpākṣaṃ virūpākṣataraṃ kṛtam ||

彼らはヴィルーパークシャを見た。怒りで眼はうつろに翻り、口には泡が立ち、血に濡れそぼち、激しい倒れ方によっていよいよ醜怪となっていた。

स्फुरन्तम्twitching
स्फुरन्तम्:
विशेषण
TypeAdjective
Root√स्फुर् (धातु)
Formशतृ-प्रत्ययान्त वर्तमानकृदन्त (present active participle), पुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषणं (रिपुम्)
परिवर्तन्तम्rolling/turning about
परिवर्तन्तम्:
विशेषण
TypeAdjective
Rootपरि-√वृत् (धातु)
Formशतृ-प्रत्ययान्त वर्तमानकृदन्त, पुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
पार्श्वेनon his side
पार्श्वेन:
करण (Karana/Instrument; manner)
TypeNoun
Rootपार्श्व (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया, एकवचन; साधन/रीतौ (by the side; on his side)
रुधिर-उक्षितम्blood-soaked
रुधिर-उक्षितम्:
विशेषण
TypeAdjective
Rootरुधिर (प्रातिपदिक) + √उक्ष् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त (PPP: उक्षित), पुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; तत्पुरुष (रुधिरेण उक्षितम् = sprinkled/bathed with blood)
करुणम्piteous
करुणम्:
विशेषण
TypeAdjective
Rootकरुण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषणं
and
:
समुच्चय (connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय (conjunction)
विनर्दन्तम्groaning/roaring
विनर्दन्तम्:
विशेषण
TypeAdjective
Rootवि-√नर्द् (धातु)
Formशतृ-प्रत्ययान्त वर्तमानकृदन्त, पुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
ददृशुःsaw
ददृशुः:
क्रिया (main verb)
TypeVerb
Root√दृश् (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष, बहुवचन; परस्मैपद
कपयःthe monkeys
कपयः:
कर्ता (Karta/Agent)
TypeNoun
Rootकपि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
रिपुम्the enemy
रिपुम्:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootरिपु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन

Seeing the defeated and broken monkeys, Sugriva assigned Sushena for their protection and went to the battle making others wonder at his wonderful action.

V
Virūpākṣa
V
Vānaras (as observers, implied)

FAQs

The verse underscores a dharmic warning: uncontrolled krodha (anger) deforms judgment and leads to ruin; violence returns as visible consequence upon the violent.

After Virūpākṣa is brought down, the vānaras witness his ghastly condition as he lies wounded/dying.

Sobriety and discernment are implied—warriors must not be ruled by rage, which becomes self-destructive.