Previous Verse
Next Verse

Ramayana — Ayodhya Kanda, Sarga 88, Shloka 5

रामशय्यादर्शनम्

Bharata Beholds Rama’s Forest Bed

प्रासादाग्रविमानेषु वलभीषु च सर्वदा।हैमराजतभौमेषु वरास्तरणशालिषु।।।।पुष्पसञ्चयचित्रेषु चन्दनागरुगन्धिषु।पाण्डुराभ्रप्रकाशेषु शुकसङ्घरूतेषुच।।।।प्रासादवरवर्येषु शीतवत्सु सुगन्धिषु।उषित्वामेरुकल्पेषु कृतकाञ्चन भित्तिषु।।।।गीतवादित्रनिर्घोषैर्वराभरणनिस्स्वनैः।मृदङ्गवरशब्दैश्च सततं प्रतिबोधितः।।।।वन्दिभिर्वन्दितः काले बहुभि स्सूतमागधैः।गाथाभिरनुरूपाभि स्स्तुतिभिश्च परन्तपः।।।।

prāsādāgravimāneṣu valabhīṣu ca sarvadā |

haimarājatabhaumeṣu varāstaraṇaśāliṣu ||

puṣpasañcayacitreṣu candanāgarugandhiṣu |

pāṇḍurābhraprakāśeṣu śukasaṅgharuteṣu ca ||

prāsādavaravaryeṣu śītavatsu sugandhiṣu |

uṣitvā merukalpeṣu kṛtakāñcanabhittiṣu ||

gītavāditranirghoṣair varābharaṇanissvanaiḥ |

mṛdaṅgavaraśabdaiś ca satataṃ pratibodhitaḥ ||

vandibhir vanditaḥ kāle bahubhiḥ sūtamāgadhaiḥ |

gāthābhir anurūpābhiḥ stutibhiś ca parantapaḥ ||

敵を屈するラーマは、つねに壮麗なる宮殿の楼閣・上室に住まわれた。金銀を嵌めた床には最上の敷物が重ねられ、花の山に飾られ、白檀とアガルの香が満ちていた。その宮殿の高みは淡き白雲のごとく輝き、鸚鵡の群れの声がこだました。涼やかで芳しく、壁は黄金のごとく、須弥山にも比すべき威容を備えていた。そこでは歌と楽器の響き、装身具のかすかな鳴り、そして優れた太鼓の音により、彼は絶えず目覚めさせられた。しかるべき時刻には、多くの詩人、系譜を司る者、讃歌の人々が、ふさわしい歌と賛辞をもって彼を寿いだ。

prāsāda-agra-vimāneṣuin palace-top apartments
prāsāda-agra-vimāneṣu:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootprāsāda + agra + vimāna (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th/सप्तमी), बहुवचन; तत्पुरुषः ‘upper-storey/attic of palaces’
valabhīṣuin terraces/upper chambers
valabhīṣu:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootvalabhī (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी (7th/सप्तमी), बहुवचन
caand
ca:
Sambandha (सम्बन्ध/particle)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्यय (conjunction)
sarvadāalways
sarvadā:
Kāla-adhikaraṇa (कालाधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootsarvadā (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्यय (adverb of time)
haima-rājata-bhaumeṣuon floors of gold and silver
haima-rājata-bhaumeṣu:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeAdjective
Roothaima + rājata + bhauma (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th/सप्तमी), बहुवचन; द्वन्द्वः (हैम-राजत) + तत्पुरुषः (…भौमेषु)
vara-āstaraṇa-śāliṣuin places furnished with fine bedding
vara-āstaraṇa-śāliṣu:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeAdjective
Rootvara + āstaraṇa + śālin (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th/सप्तमी), बहुवचन; तत्पुरुषः ‘having excellent coverings’
puṣpa-sañcaya-citreṣuin places adorned with flower-arrangements
puṣpa-sañcaya-citreṣu:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeAdjective
Rootpuṣpa + sañcaya + citra (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, बहुवचन; तत्पुरुषः ‘decorated with heaps of flowers’
candana-agaru-gandhiṣufragrant with sandal and agaru
candana-agaru-gandhiṣu:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeAdjective
Rootcandana + agaru + gandhin (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, बहुवचन; द्वन्द्वः (candana+agaru) + बहुव्रीह्यर्थक-विशेषण ‘fragrant with…’
pāṇḍura-abhra-prakāśeṣuin places shining like white clouds
pāṇḍura-abhra-prakāśeṣu:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeAdjective
Rootpāṇḍura + abhra + prakāśa (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, बहुवचन; तत्पुरुषः ‘bright like pale clouds’
śuka-saṅgha-rūteṣuechoing with cries of parrots
śuka-saṅgha-rūteṣu:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeAdjective
Rootśuka + saṅgha + rūta (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, बहुवचन; तत्पुरुषः ‘resounding with flocks of parrots’
caand
ca:
Sambandha (सम्बन्ध/particle)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्यय
prāsāda-vara-varyeṣuin the finest palaces
prāsāda-vara-varyeṣu:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeAdjective
Rootprāsāda + vara + varya (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, बहुवचन; तत्पुरुषः ‘in the best of palaces’
śītavatsucool
śītavatsu:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeAdjective
Rootśītavat (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, बहुवचन
sugandhiṣufragrant
sugandhiṣu:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeAdjective
Rootsu-gandhin (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, बहुवचन; कर्मधारयः (सु + गन्धिन्)
uṣitvāhaving lived
uṣitvā:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Root√vas (वस् धातु) + ktvā (क्त्वा)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्ययकृदन्त (gerund), ‘having dwelt’
meru-kalpeṣuin (palaces) like Mount Meru
meru-kalpeṣu:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeAdjective
Rootmeru + kalpa (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, बहुवचन; तत्पुरुषः ‘like Meru’
kṛta-kāñcana-bhittiṣuin (palaces) with gold-plated walls
kṛta-kāñcana-bhittiṣu:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootkṛta + kāñcana + bhitti (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी, बहुवचन; तत्पुरुषः ‘with walls made (as if) of gold / gold-plated walls’
gīta-vāditra-nirghoṣaiḥby the sounds of songs and instruments
gīta-vāditra-nirghoṣaiḥ:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootgīta + vāditra + nirghoṣa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd/तृतीया), बहुवचन; द्वन्द्वः (गीत+वादित्र) + तत्पुरुषः (निर्घोष)
vara-ābharaṇa-nissvanaiḥby the jingling of ornaments
vara-ābharaṇa-nissvanaiḥ:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootvara + ābharaṇa + nissvana (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; तत्पुरुषः ‘tinklings of fine ornaments’
mṛdaṅga-vara-śabdaiḥby fine drum-sounds
mṛdaṅga-vara-śabdaiḥ:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootmṛdaṅga + vara + śabda (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; तत्पुरुषः ‘excellent sounds of drums’
caand
ca:
Sambandha (सम्बन्ध/particle)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्यय
satatamconstantly
satatam:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootsatatam (अव्यय)
Formनित्यत्ववाचक-अव्यय (adverb)
pratibodhitaḥawakened
pratibodhitaḥ:
Karta (कर्ता/subject of passive)
TypeVerb
Rootprati-√budh (बुध् धातु) + kta (क्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त (past passive participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; कर्मणि ‘awakened’
vandibhiḥby panegyrists
vandibhiḥ:
Karaṇa (करण/agent group)
TypeNoun
Rootvandin (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd/तृतीया), बहुवचन
vanditaḥpraised, saluted
vanditaḥ:
Karta (कर्ता/subject of passive)
TypeVerb
Root√vand (वन्द् धातु) + kta (क्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त (past passive participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; कर्मणि ‘praised/saluted’
kāleat the proper time
kāle:
Kāla-adhikaraṇa (कालाधिकरण)
TypeNoun
Rootkāla (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7th/सप्तमी), एकवचन
bahubhiḥby many
bahubhiḥ:
Karaṇa (करण)
TypeAdjective
Rootbahu (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd/तृतीया), बहुवचन
sūta-māgadhaiḥby bards and Magadhas
sūta-māgadhaiḥ:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootsūta + māgadha (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; द्वन्द्वः ‘bards and genealogists’
gāthābhiḥwith ballads
gāthābhiḥ:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootgāthā (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया (3rd/तृतीया), बहुवचन
anurūpābhiḥbefitting
anurūpābhiḥ:
Karaṇa (करण)
TypeAdjective
Rootanurūpa (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
stutibhiḥwith praises
stutibhiḥ:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootstuti (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
caand
ca:
Sambandha (सम्बन्ध/particle)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्यय
parantapaḥscorcher of foes (Rama)
parantapaḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootparantapa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; तत्पुरुषः (परान् तपति)

How could Rama, the best among men used to a bed made of a pile of excellent spreads and overspread with deer skin, sleep on the bare ground?

R
Rama
M
Mount Meru
P
Parrots (śuka-saṅgha)
S
Sandalwood (candana)
A
Agaru (aloeswood)
D
Drum (mṛdaṅga)
B
Bards (sūta, māgadha)
P
Palaces (prāsāda)

FAQs

The verse underscores the moral contrast between rightful royal dignity and forced deprivation. Dharma is framed as the proper order of life: when a righteous person is displaced from his rightful station, society experiences ethical rupture.

Bharata recalls Rama’s former life of royal refinement to heighten the tragedy of Rama’s exile and to underline how unnatural and unjust the reversal feels.

Rama’s worthiness (arhatā) by implication—he was honored by the best of courtly culture—alongside Bharata’s deep remorse and sense of responsibility.