अर्जुनस्योत्तरदिग्विजयः
Arjuna’s Northern Conquests and Tribute Collection
(हृष्टश्न धर्मराड् वाक््यं जनार्दनमभाषत । फिर धर्मराजने हर्षमें भरकर भगवान् श्रीकृष्णसे कहा। युधिछिर उवाच त्वां प्राप्प पुरुषव्याप्र भीमसेनेन पातित: । मागधोडसौ बलोन्मत्तो जरासंध: प्रतापवान् ।।
vaiśampāyana uvāca |
hṛṣṭaś ca dharmarāḍ vākyam janārdanam abhāṣata |
yudhiṣṭhira uvāca |
tvāṁ prāpya puruṣavyāghra bhīmasenena pātitaḥ |
māgadho 'sau balonmatto jarāsandhaḥ pratāpavān ||
rājasūyaṁ kratuśreṣṭhaṁ prāpsyāmi vigatajvaraḥ |
tvadbuddhibalam āśritya yāgārho 'smi janārdana ||
pītā pṛthivyāṁ yuddhena yaśas te puruṣottama |
jarāsandhavadhenai va prāptās te vipulāḥ śriyaḥ ||
vaiśampāyana uvāca |
evaṁ sambhāṣya kaunteyaḥ prādād rathavaraṁ prabhoḥ |
pratigṛhya tu govindo jarāsandhasya taṁ ratham |
prahṛṣṭas tasya mumude phālgunena janārdanaḥ |
prītimān abhavad rājan dharmarājapuraskṛtaḥ ||
yathāvayaḥ samāgamya bhrātṛbhiḥ saha pāṇḍavaḥ |
satkṛtya pūjayitvā ca visasarga narādhipān ||
ヴァイシャンパーヤナは語った。歓喜に満ちて、法王(ユディシュティラ)はジャナールダナ(クリシュナ)に言葉をかけた。ユディシュティラは言った。「人中の虎たるジャナールダナよ。あなたの庇護を得たゆえに、ビー マセーナは、力に驕り昂ぶるマガダ国王ジャラーサンダ—武勇で名高き者—を打ち倒しました。いまや憂いは去り、諸祭のうち最勝なるラージャスーヤの吉祥の時を迎えましょう。ジャナールダナよ、あなたの智略の力と威神に寄りかかって、私は儀礼を行うに足る者となりました。プルショーッタマよ、この戦いによってあなたの名声は大地に遍く広がり、またジャラーサンダの死によって、あなたには豊かな繁栄がもたらされました。」 ヴァイシャンパーヤナは続けた。そう語り終えると、クンティの子は主に最上の戦車を献じた。ゴーヴィンダはジャラーサンダの戦車を受け取り、大いに喜び、ファールグナ(アルジュナ)とともにそれを楽しんだ。法王の贈り物を敬って受けたクリシュナは、深い満足を覚えた。ついでパーンダヴァは兄弟とともに、集まった諸王に年齢と位階に応じて順に会い、しかるべき歓待と礼拝を尽くして、諸侯を退出させた。
वैशम्पायन उवाच
Right action and rightful sovereignty depend not merely on force but on dharmic intent, wise counsel, and gratitude. Yudhiṣṭhira frames success (Jarāsandha’s fall and the coming Rājasūya) as arising from reliance on Kṛṣṇa’s buddhi-bala—ethical strategy and guiding intelligence—followed by proper honoring of allies and guests.
After Jarāsandha’s defeat, Yudhiṣṭhira joyfully credits Kṛṣṇa’s support for Bhīma’s victory and declares himself now free to proceed toward the Rājasūya. He offers Kṛṣṇa an excellent chariot; Kṛṣṇa accepts Jarāsandha’s chariot and rejoices with Arjuna. Yudhiṣṭhira then meets, honors, and respectfully dismisses the assembled kings according to protocol.