Next Verse

Shloka 1

Time-Reckoning (Kāla-gaṇanā): Yugas, Manvantaras, Kalpas, and Prākṛta Pralaya

इति श्रीकूर्मपुराणे षट्साहस्त्र्यां संहितायां पूर्वंविभागे चतुर्थो ऽध्यायः श्रीकूर्म उवाच स्वयंभुवो विवृत्तस्य कालसंख्या द्विजोत्तमाः / न शक्यते समाख्यातुं बहुवर्षैरपि स्वयम्

iti śrīkūrmapurāṇe ṣaṭsāhastryāṃ saṃhitāyāṃ pūrvaṃvibhāge caturtho 'dhyāyaḥ śrīkūrma uvāca svayaṃbhuvo vivṛttasya kālasaṃkhyā dvijottamāḥ / na śakyate samākhyātuṃ bahuvarṣairapi svayam

かくして『シュリー・クールマ・プラーナ』六千頌のサンヒター、前半部(プールヴァ・バーガ)において第四章が始まる。シュリー・クールマは語った。「おお、二度生まれし者のうち最勝なる者たちよ、スヴァーヤンブヴァ(Svāyambhuva)の周期が展開するその時の数えは、たとえ我が身が幾年も語り続けようとも、まことに尽くして説き明かすことはできぬ。」

इतिthus
इति:
Sambandha/Avyaya (निपात)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formअव्ययम्; वाक्यसमाप्त्यर्थक-निपात
श्रीकूर्मपुराणेin the Śrī Kūrma Purāṇa
श्रीकूर्मपुराणे:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootश्री + कूर्म + पुराण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे सप्तमी (अधिकरण) एकवचनम्; समासः—तत्पुरुष (श्रीकूर्मस्य पुराणम्)
षट्साहस्त्र्याम्in the six-thousand (verses)
षट्साहस्त्र्याम्:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeAdjective
Rootषट् + साहस्त्री (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे सप्तमी एकवचनम्; द्विगु-समास (षट् साहस्राणि यस्याः = 'of six-thousand')
संहितायाम्in the compendium
संहितायाम्:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootसंहिता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे सप्तमी एकवचनम्
पूर्वंविभागेin the former section
पूर्वंविभागे:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootपूर्व + विभाग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे सप्तमी एकवचनम्; समासः—तत्पुरुष (पूर्वः विभागः)
चतुर्थःfourth
चतुर्थः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootचतुर्थ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा एकवचनम्; क्रमवाचक-विशेषणम्
अध्यायःchapter
अध्यायः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootअध्याय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा एकवचनम्
श्रीकूर्मःŚrī Kūrma
श्रीकूर्मः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootश्री + कूर्म (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा एकवचनम्; समासः—कर्मधारय (श्रीमान् कूर्मः)
उवाचsaid
उवाच:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्-लकारः (परोक्षभूत/परफेक्ट), प्रथमपुरुषः, एकवचनम्; परस्मैपदम्
स्वयंभुवःof Svayambhū (Brahmā)
स्वयंभुवः:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootस्वयंभू (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे षष्ठी (सम्बन्ध) एकवचनम्
विवृत्तस्यelapsed/occurred
विवृत्तस्य:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootविवृत्त (कृदन्त; वि+वृत् धातु)
Formपुं/नपुंसकलिङ्गे षष्ठी एकवचनम्; भूतकर्मणि कृदन्त (PPP) 'occurred/elapsed'
कालसंख्याthe count of time
कालसंख्या:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootकाल + संख्या (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे प्रथमा एकवचनम्; समासः—तत्पुरुष (कालस्य संख्या)
द्विजोत्तमाःO best of the twice-born
द्विजोत्तमाः:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootद्विज + उत्तम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे सम्बोधन बहुवचनम्; समासः—तत्पुरुष/कर्मधारय (द्विजेषु उत्तमाः)
not
:
Sambandha/Avyaya (निपात)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formअव्ययम्; निषेध-निपात
शक्यतेis possible
शक्यते:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootशक् (धातु)
Formलट्-लकारः (वर्तमानकालः), प्रथमपुरुषः, एकवचनम्; कर्मणि-प्रयोगः (passive), आत्मनेपदम्
समाख्यातुम्to recount
समाख्यातुम्:
Prayojana (प्रयोजन/तुमर्थ)
TypeVerb
Rootसम् + आ + ख्या (धातु)
Formतुमुन्-प्रत्ययान्तम् (infinitive); 'to relate/declare'
बहुवर्षैःby many years
बहुवर्षैः:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootबहु + वर्ष (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे तृतीया बहुवचनम्; समासः—तत्पुरुष (बहूनि वर्षाणि)
अपिeven
अपि:
Sambandha/Avyaya (निपात)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्ययम्; समुच्चय/अपेक्षार्थक-निपात (particle: 'even/also')
स्वयम्by oneself
स्वयम्:
Karta (कर्ता)
TypeIndeclinable
Rootस्वयम् (अव्यय)
Formअव्ययम्; आत्मार्थक-अव्यय (reflexive adverb: 'oneself')

Lord Kūrma (Vishnu in the form of the Tortoise)

Primary Rasa: adbhuta

Secondary Rasa: shanta

Ś
Śrī Kūrma
S
Svāyambhuva Manu
D
Dvijas (brāhmaṇa sages)

FAQs

By stressing that even vast cosmic time-counts are hard to exhaust in speech, the verse points to a reality beyond measure and enumeration—hinting that the Supreme (and the Self) transcends kāla and conceptual limits.

No specific technique is taught in this verse; its practical implication is yogic: cultivate vairāgya (dispassion) toward temporal calculations and turn the mind toward that which is beyond time—an orientation foundational to Purāṇic yoga and later Pāśupata-style renunciation.

Directly, it presents Viṣṇu as Kūrma teaching cosmic doctrine; indirectly, the emphasis on kāla and transcendence aligns with the Kurma Purana’s synthetic theology where the Supreme is approached through multiple divine forms (including Śiva and Viṣṇu) while remaining beyond time.