Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 21

अकुध्यत्स तया विद्धो नेत्रे परममन्युमान् । ततः शर्यातिसैन्यस्य शकृन्मूत्रे समावृणोत्

akudhyatsa tayā viddho netre paramamanyumān | tataḥ śaryātisainyasya śakṛnmūtre samāvṛṇot

Walau matanya tertusuk olehnya, sang resi—meski mampu murka besar—tidak meledak marah. Namun kemudian ia menahan keluarnya tahi dan air kencing pasukan Raja Śaryāti.

अकुध्यत्did not get angry
अकुध्यत्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Root√कुध् (धातु)
Formलङ्-लकारः (Imperfect), परस्मैपदम्, प्रथम-पुरुषः, एकवचनम्; नञ्-आगमेन निषेधः (a- = not)
सःhe
सः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
तयाby her
तया:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः (Instrumental), एकवचनम्
विद्धःpierced; wounded
विद्धः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootविद्ध (कृदन्त-प्रातिपदिक; √व्यध्/√विध् ‘to pierce’ क्त)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; भूतकर्मणि कृदन्तः
नेत्रेthe two eyes
नेत्रे:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootनेत्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, द्विवचनम्
परम-अन्युमान्having extreme anger
परम-अन्युमान्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootपरम (प्रातिपदिक) + अन्युमत्/मन्युमत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; कर्मधारयः (परमः मन्युः यस्य)
ततःthen
ततः:
Hetu/Sequence (Thereupon/ततः)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formअव्ययम्; अनन्तर-क्रमसूचकः
शर्याति-सैन्यस्यof Śaryāti’s army
शर्याति-सैन्यस्य:
Sambandha (Possessor/षष्ठी)
TypeNoun
Rootशर्याति (प्रातिपदिक; राजनाम) + सैन्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, षष्ठी-विभक्तिः, एकवचनम्; तत्पुरुषः (शर्यातेश् सैन्यम्)
शकृत्-मूत्रेfeces and urine
शकृत्-मूत्रे:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootशकृत् (प्रातिपदिक) + मूत्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, द्विवचनम्; इतरेतर-द्वन्द्वः (शकृत् च मूत्रं च)
समावृणोत्covered; obstructed
समावृणोत्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootसम्+आ+√वृ (धातु; ‘to cover/enclose’)
Formलङ्-लकारः (Imperfect), परस्मैपदम्, प्रथम-पुरुषः, एकवचनम्

Sūta (Lomaharṣaṇa) narrating to the sages (contextual attribution)

Tirtha: Prabhāsa-kṣetra

Type: kshetra

Scene: The blind/hidden sage remains composed; around him, the royal camp descends into panic as soldiers clutch their bellies in distress; the contrast between ascetic stillness and worldly turmoil dominates the frame.

B
Bhārgava (Cyavana)
Ś
Śaryāti
S
Sukanyā

FAQs

A sage’s tapas can protect dharma without impulsive rage; wrongdoing can bring collective suffering until it is addressed.

Prabhāsa-kṣetra, portrayed as a stage where ascetic power and royal duty intersect.

None explicitly; the narrative moves toward inquiry, appeasement, and restoration of order.