Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 60

संयताः कामनासक्ता राज्यकामार्थसाधकाः । पद्मास्ते साधकाः ख्याता भिक्षाचर्यारताः सदा

saṃyatāḥ kāmanāsaktā rājyakāmārthasādhakāḥ | padmāste sādhakāḥ khyātā bhikṣācaryāratāḥ sadā

Terkendali namun masih terikat pada hasrat, berusaha meraih kuasa kerajaan dan keuntungan duniawi—para pelaku tapa itu dikenal sebagai sādhaka ‘Padma’, senantiasa tekun dalam laku hidup dari sedekah (bhikṣā).

संयताःrestrained
संयताः:
Visheshana (Adjective of ते/साधकाः)
TypeAdjective
Rootसंयत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; (सं-यम् धातोः क्त) ‘restrained’
कामनासक्ताःattached to desires
कामनासक्ताः:
Visheshana
TypeAdjective
Rootकामना (प्रातिपदिक) + आसक्त (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; सप्तमी-तत्पुरुष (कामनायाम् आसक्ताः)
राज्यकामार्थसाधकाःachievers of kingdom, desire, and wealth
राज्यकामार्थसाधकाः:
Karta (Predicate nominative)
TypeNoun
Rootराज्य (प्रातिपदिक) + काम (प्रातिपदिक) + अर्थ (प्रातिपदिक) + साधक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; षष्ठी-तत्पुरुष (राज्यस्य कामस्य अर्थस्य साधकाः) बहुपद-समास
पद्माः(the) Padma (class)
पद्माः:
Karta (Predicate nominative)
TypeNoun
Rootपद्म (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; वर्गनाम (a class called Padma)
तेthey/those
ते:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
साधकाःpractitioners
साधकाः:
Karta (Predicate nominative)
TypeNoun
Rootसाधक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
ख्याताःare known (as)
ख्याताः:
Kriya (Predicative participle)
TypeVerb
Rootख्या (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त (past passive participle), पुंलिङ्ग प्रथमा बहुवचन; ‘(they are) known/called’ (लुप्त-भू धातु)
भिक्षाचर्यारताःengaged in the practice of begging
भिक्षाचर्यारताः:
Visheshana
TypeAdjective
Rootभिक्षा (प्रातिपदिक) + चर्या (प्रातिपदिक) + रत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; सप्तमी-तत्पुरुष (भिक्षाचर्यायाम् रताः)
सदाalways
सदा:
Kriya-visheshaṇa (Adverbial)
TypeIndeclinable
Rootसदा (अव्यय)
Formकालवाचक अव्यय (adverb of time)

Sūta (Lomaharṣaṇa) (deduced)

S
sādhaka
P
padma
B
bhikṣācaryā

FAQs

It notes that even disciplined practitioners may carry worldly aims; the text categorizes such mixed-motive sādhana rather than idealizing it.

Prabhāsa-kṣetra, portrayed as a setting where diverse ascetic and semi-ascetic lifestyles are encountered.

Bhikṣācaryā—maintaining oneself through alms as a regular discipline.