Previous Verse
Next Verse

Shloka 22

गङ्गादर्शनम् तथा गुहसमागमः

Vision of the Gaṅgā and Meeting with Guha

व्यपेतमलसङ्घातां मणिनिर्मलदर्शनाम्।दिशागजैर्वनगजै र्मत्तैश्च वरवारणैः।।2.50.22।।देवोपवाह्यैश्च मुहुस्सन्नादितवनान्तराम्।

vyapeta-mala-saṅghātāṃ maṇi-nirmala-darśanām |

diśā-gajair vana-gajair mattaiś ca vara-vāraṇaiḥ ||2.50.22||

devopavāhyaiś ca muhuḥ sannādita-vanāntarām |

मल-समूहों से रहित होकर वह निर्मल मणि-सी स्वच्छ दिखती थी; और उसके तटवर्ती वन-प्रदेश बार-बार दिशागजों, वनगजों तथा मदोन्मत्त श्रेष्ठ गजराजों—देवों के वाह्य होने योग्य—की गर्जना से गूँज उठते थे।

व्यपेत-मल-सङ्घाताम्with heaps of impurities removed
व्यपेत-मल-सङ्घाताम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootव्यपेत (कृदन्त; √इ/√अप-इ धातु) + मल (प्रातिपदिक) + सङ्घात (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; कृदन्त-विशेषण (क्त) ‘व्यपेत’ = ‘gone away/removed’; ‘मलसङ्घात’ = ‘heap of impurities’
मणि-निर्मल-दर्शनाम्having a gem-clear look
मणि-निर्मल-दर्शनाम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootमणि (प्रातिपदिक) + निर्मल (प्रातिपदिक) + दर्शन (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषण ‘मणिवत् निर्मलं दर्शनं यस्याः’ = ‘having gem-like clear appearance’
दिशा-गजैःby the elephants of the quarters
दिशा-गजैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootदिशा (प्रातिपदिक) + गज (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (करण), बहुवचन; ‘दिशां गजाः’ = ‘elephants of the quarters’
वन-गजैःby wild elephants
वन-गजैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootवन (प्रातिपदिक) + गज (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (करण), बहुवचन; ‘वने गजाः’ = ‘wild elephants’
मत्तैःby intoxicated (ones)
मत्तैः:
Karana (करण)
TypeAdjective
Rootमत्त (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (करण), बहुवचन; विशेषण ‘intoxicated’
and
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय
वर-वारणैःby excellent elephants
वर-वारणैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootवर (प्रातिपदिक) + वारण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (करण), बहुवचन; कर्मधारय ‘वराः वारणाः’ = ‘excellent elephants’
देव-उपवाह्यैःby those fit to bear the gods
देव-उपवाह्यैः:
Karana (करण)
TypeAdjective
Rootदेव (प्रातिपदिक) + उपवाह्य (कृदन्त/प्रातिपदिक; √वह् धातु, यत्/ण्यत्)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (करण), बहुवचन; विशेषण ‘देवानाम् उपवाह्याः’ = ‘fit to carry gods’
and
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय
मुहुःagain and again
मुहुः:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootमुहुः (अव्यय)
Formकाल-अव्यय (frequency adverb: ‘repeatedly’)
सन्नादित-वन-अन्तराम्whose forest-interior was resounding
सन्नादित-वन-अन्तराम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootसन्नादित (कृदन्त; √नद् धातु, caus./णिच्) + वन (प्रातिपदिक) + अन्तर (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; कृदन्त-विशेषण (क्त) ‘resounded’; ‘वनान्तर’ = forest-interior

The river, cleansed of heaps of impurities, appears like a transparent gem. The interiors of forests on her banks always resounds with the trumpeting of mighty, intoxicated, wild elephants guarding the quarters, fit to be the vehicles of gods.

G
Gaṅgā
D
Diśāgaja (guardian elephants)
D
Devas

FAQs

Dharma as inner purity and awe: the river’s clarity symbolizes moral clarity, while the elephants’ power evokes respectful caution toward what is sacred and strong.

The poem describes the Gaṅgā’s purity and the vibrant, powerful wildlife in the forests bordering her.

Śraddhā (reverent regard) paired with viveka (discernment) in approaching sacred, powerful environments.