Previous Verse
Next Verse

Shloka 17

Adhyaya 75: Nishkala–Sakala Shiva, Twofold Linga, and the Supremacy of Dhyana-Yajna

नास्ति क्रिया च लोकेषु सुखं दुःखं विचारतः धर्माधर्मौ जपो होमो ध्यानिनां संनिधिः सदा

nāsti kriyā ca lokeṣu sukhaṃ duḥkhaṃ vicārataḥ dharmādharmau japo homo dhyānināṃ saṃnidhiḥ sadā

सच्चे विवेक से देखा जाए तो लोकों में कोई भी क्रिया स्वभावतः न सुख है न दुःख। वैसे ही धर्म-अधर्म, जप और होम—ये सब ध्यानियों के लिए सदा समीप ही रहते हैं, क्योंकि उनकी अन्तर्मुख साधना सब कर्मों को पति-परमेश्वर के सान्निध्य में एकत्र कर देती है।

na astithere is not
na asti:
kriyā(inherently binding) action/ritual act
kriyā:
caand
ca:
lokeṣuin the worlds
lokeṣu:
sukhamhappiness/pleasure
sukham:
duḥkhamsorrow/pain
duḥkham:
vicārataḥfrom discernment/when examined
vicārataḥ:
dharma-adharmaurighteousness and unrighteousness
dharma-adharmau:
japaḥmantra-repetition
japaḥ:
homaḥfire-offering
homaḥ:
dhyānināmof meditators/contemplatives
dhyāninām:
saṃnidhiḥpresence/near-attendance
saṃnidhiḥ:
sadāalways
sadā:

Suta Goswami (narrating the teaching within the Linga Purana’s discourse on discernment and practice)