Previous Verse
Next Verse

Ramayana — Ayodhya Kanda, Sarga 99, Shloka 7

चित्रकूटप्राप्तिः

Bharata Reaches Chitrakuta and Beholds Rama

ददर्श वने तस्मिन्महत स्सञ्चयान्कृतान्।मृगाणां महिषाणां च करीषै शशीतकारणात्।।2.99.7।।

dadarśa vane tasmin mahataḥ sañcayān kṛtān |

mṛgāṇāṁ mahiṣāṇāṁ ca karīṣaiḥ śaśīta-kāraṇāt || 2.99.7 ||

તે વનમાં તેણે હરણો અને મહિષોના સુકાયેલા છાણના મોટા ઢગલા પણ જોયા, શિયાળાની ઠંડીથી રક્ષણ માટે સંગ્રહિત કરેલા.

ददर्शsaw
ददर्श:
क्रिया (Kriyā/Verb)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formलिट्-लकारः (Perfect), प्रथम-पुरुषः, एकवचनम्; परस्मैपदम्
वनेin the forest
वने:
अधिकरण (Adhikaraṇa/Location)
TypeNoun
Rootवन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, सप्तमी-विभक्तिः (Locative), एकवचनम्
तस्मिन्in that
तस्मिन्:
अधिकरण (Adhikaraṇa/Location)
TypeAdjective
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसकलिङ्गः, सप्तमी-विभक्तिः (Locative), एकवचनम्; विशेषणम् (vane इति)
महतःof great/large
महतः:
विशेषण (Viśeṣaṇa/Qualifier)
TypeAdjective
Rootमहत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, षष्ठी-विभक्तिः (Genitive), बहुवचनम्; विशेषणम् (सञ्चयानाम्)
सञ्चयान्heaps
सञ्चयान्:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootसञ्चय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः (Accusative), बहुवचनम्
कृतान्made/prepared
कृतान्:
विशेषण (Viśeṣaṇa/Qualifier)
TypeAdjective
Rootकृ (धातु) + क्त (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formक्त-प्रत्ययान्त (past passive participle), पुंलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, बहुवचनम्; विशेषणम् (सञ्चयान्)
मृगाणाम्of deer
मृगाणाम्:
सम्बन्ध (Sambandha/Genitive relation)
TypeNoun
Rootमृग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, षष्ठी-विभक्तिः (Genitive), बहुवचनम्
महिषाणाम्of buffaloes
महिषाणाम्:
सम्बन्ध (Sambandha/Genitive relation)
TypeNoun
Rootमहिष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, षष्ठी-विभक्तिः (Genitive), बहुवचनम्
and
:
समुच्चय (Coordination)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्ययम् (conjunction)
करीषैःwith dung-cakes
करीषैः:
करण (Karaṇa/Instrument)
TypeNoun
Rootकरीष (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, तृतीया-विभक्तिः (Instrumental), बहुवचनम्
शशीतकारणात्due to cold (moonlike chill)
शशीतकारणात्:
अपादान/हेतु (Apādāna/Hetu - cause)
TypeNoun
Rootशशी + इत + कारण (प्रातिपदिक-समास)
Formनपुंसकलिङ्गः, पञ्चमी-विभक्तिः (Ablative), एकवचनम्; हेत्वर्थे (cause)

On seeing the princes now assembled in the great forest like mighty leaders of elephant herds, inhabitants of the forest had nothing but tears of grief, not joy, to shed.ityārṣē śrīmadrāmāyaṇē vālmīkīya ādikāvyē ayōdhyākāṇḍē ēkōnaśatatamassargaḥ৷৷Thus ends the ninetyninth sarga in Ayodhyakanda of the holy Ramayana, the first epic composed by sage Valmiki.

B
Bharata
F
forest (vana)
M
mṛga (deer)

FAQs

Simplicity aligned with necessity: dharma in the forest is sustained by using minimal, available resources without indulgence.

Bharata notices practical preparations for cold—heaps of dung-cakes gathered in the forest.

Endurance and adaptability—life in exile is met with disciplined, humble means rather than complaint.