Previous Verse
Next Verse

Ramayana — Ayodhya Kanda, Sarga 33, Shloka 5

त्रयस्त्रिंशः सर्गः

Civic Lament and Rama’s Dutiful Approach to Daśaratha

पदातिं वर्जितच्छत्रं रामं दृष्ट्वा जनास्तदा।ऊचुर्बहुविधा वाच श्शोकोपहतचेतसः।।।।

padātiṃ varjitacchatraṃ rāmaṃ dṛṣṭvā janās tadā | ūcur bahuvidhā vācaḥ śokopahatacetasaḥ ||

છત્ર વિના પગપાળા ચાલતા રામને જોઈને, શોકથી આઘાત પામેલા હૃદયવાળા લોકોએ ત્યારે અનેક પ્રકારની વાણી ઉચ્ચારી.

पदातिम्on foot, a pedestrian
पदातिम्:
कर्म-विशेषण
TypeNoun
Rootपदाति (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; रामम् इति विशेष्यस्य विशेषणरूपेण (as apposition)
वर्जितच्छत्रम्without the royal umbrella
वर्जितच्छत्रम्:
कर्म-विशेषण
TypeAdjective
Rootवर्जित + छत्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; रामम् इति विशेष्यस्य विशेषणम्; वर्जित (क्त-कृदन्त from √वर्ज्) + छत्र; समासः तत्पुरुषः (‘deprived of umbrella’)
रामम्Rama
रामम्:
कर्म (object of dṛṣṭvā)
TypeNoun
Rootराम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
दृष्ट्वाhaving seen
दृष्ट्वा:
पूर्वकाल-क्रिया
TypeVerb
Root√दृश् (धातु) + त्वा (कृदन्त)
Formक्त्वान्त-अव्ययकृदन्त (gerund)
जनाःpeople
जनाः:
कर्ता
TypeNoun
Rootजन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
तदाthen
तदा:
कालाधिकरण
TypeIndeclinable
Rootतदा (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्यय
ऊचुःsaid/uttered
ऊचुः:
क्रिया
TypeVerb
Root√वच् (धातु)
Formलिट् (Perfect), परस्मैपदम्, प्रथमपुरुष, बहुवचन
बहुविधाःvarious, many kinds of
बहुविधाः:
कर्म-विशेषण
TypeAdjective
Rootबहुविध (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; वाचः इति विशेष्यस्य विशेषणम्
वाचःwords
वाचः:
कर्म (object of ūcuḥ)
TypeNoun
Rootवाच् (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन (Accusative Plural)
शोकोपहतचेतसःgrief-stricken
शोकोपहतचेतसः:
कर्ता-विशेषण
TypeAdjective
Rootशोक + उपहत + चेतस् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; जनाः इति विशेष्यस्य विशेषणम्; समासः तत्पुरुषः (‘minds struck by grief’)

Rama entered the royal palace guarded by well-trained warriors and not from very far saw Sumantra who stood a picture of dejection.

R
Rāma

FAQs

Dharma and rightful order are symbolized by royal insignia; its absence signals moral and political upheaval, prompting public lament and reflection.

Rāma proceeds in a markedly altered state—walking without royal honors—provoking grief-stricken reactions from the citizens.

Rāma’s restraint and humility are implied: he accepts diminished outward status while continuing to act within dharma.