HomeVamana PuranaAdh. 13Shloka 14
Previous Verse
Next Verse

Vamana Purana — Structure of Jambudvipa, Shloka 14

The Structure of Jambudvipa: Nine Varshas, Navadvipa Bharata, Mountains, Rivers, and Peoples

तेषां संव्यवहारश्च एभिः कर्मभिरिष्यते स्वर्गापवर्गप्राप्तिश्च पुण्यं पापं तथैव च / 13.13 महेन्द्रो मलयः सह्यः शुक्तिमान् ऋक्षपर्वतः विन्ध्यश्च पारियात्रश्च सप्तात्र कुलपर्वताः

teṣāṃ saṃvyavahāraśca ebhiḥ karmabhiriṣyate svargāpavargaprāptiśca puṇyaṃ pāpaṃ tathaiva ca / 13.13 mahendro malayaḥ sahyaḥ śuktimān ṛkṣaparvataḥ vindhyaśca pāriyātraśca saptātra kulaparvatāḥ

Leurs usages et relations sociales doivent être réglés par ces devoirs mêmes ; et de ceux-ci naissent l’accès au ciel et à la délivrance, ainsi que le mérite et le démérite.

teṣāmof them
teṣām:
Sambandha (सम्बन्ध/Genitive relation)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, षष्ठी, बहुवचनम्; सर्वनाम
saṃ-vyavahāraḥsocial dealings/transactions
saṃ-vyavahāraḥ:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootsaṃ + vyavahāra (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा, एकवचनम्
caand
ca:
Sambandha (सम्बन्ध/Connector)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय (conjunction)
ebhiḥby these
ebhiḥ:
Karaṇa (करण/Instrument)
TypeNoun
Rootidam (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे/नपुंसकलिङ्गे, तृतीया, बहुवचनम्; सर्वनाम
karmabhiḥby actions
karmabhiḥ:
Karaṇa (करण/Instrument)
TypeNoun
Rootkarman (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, तृतीया, बहुवचनम्
iṣyateis approved/considered proper
iṣyate:
Kriyā (क्रिया/Verb)
TypeVerb
Root√iṣ (इष् धातु)
Formलट् (Present), प्रथमपुरुषः (3rd person), एकवचनम्; आत्मनेपदम्, कर्मणि-प्रयोगः (passive): 'is accepted/approved'
svarga-apavarga-prāptiḥattainment of heaven and liberation
svarga-apavarga-prāptiḥ:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootsvarga (प्रातिपदिक) + apavarga (प्रातिपदिक) + prāpti (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गः, प्रथमा, एकवचनम्; षष्ठी-तत्पुरुष-श्रृङ्खला: 'स्वर्गस्य अपवर्गस्य च प्राप्तिः' (attainment of heaven and liberation)
caand
ca:
Sambandha (सम्बन्ध/Connector)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय (conjunction)
puṇyammerit/virtue
puṇyam:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootpuṇya (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, प्रथमा/द्वितीया (Nom/Acc), एकवचनम्
pāpamsin/demerit
pāpam:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootpāpa (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, प्रथमा/द्वितीया, एकवचनम्
tathāthus/so
tathā:
Sambandha (सम्बन्ध/Adverbial)
TypeIndeclinable
Roottathā (अव्यय)
Formअव्यय; क्रियाविशेषण (adverb) = thus/so
evaindeed/just
eva:
Sambandha (सम्बन्ध/Emphasis)
TypeIndeclinable
Rooteva (अव्यय)
Formअव्यय; अवधारण (emphatic particle)
caand
ca:
Sambandha (सम्बन्ध/Connector)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय (conjunction)
mahendraḥMahendra (mountain)
mahendraḥ:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootmahendra (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा, एकवचनम्; पर्वतनाम (proper noun)
malayaḥMalaya (mountain)
malayaḥ:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootmalaya (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा, एकवचनम्; पर्वतनाम
sahyaḥSahya (mountain range)
sahyaḥ:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootsahya (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा, एकवचनम्; पर्वतनाम
śuktimānŚuktimān (mountain)
śuktimān:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootśuktimat (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा, एकवचनम्; पर्वतनाम
ṛkṣa-parvataḥṚkṣa mountain
ṛkṣa-parvataḥ:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootṛkṣa (प्रातिपदिक) + parvata (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा, एकवचनम्; षष्ठी-तत्पुरुषः: 'ऋक्षाणां पर्वतः' / नामधारय (proper name)
vindhyaḥVindhya (mountain)
vindhyaḥ:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootvindhya (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा, एकवचनम्; पर्वतनाम
caand
ca:
Sambandha (सम्बन्ध/Connector)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
pāriyātraḥPāriyātra (mountain)
pāriyātraḥ:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootpāriyātra (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा, एकवचनम्; पर्वतनाम
caand
ca:
Sambandha (सम्बन्ध/Connector)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
saptaseven
sapta:
Saṅkhyā (संख्या/Numeral qualifier)
TypeAdjective
Rootsapta (संख्या-प्रातिपदिक)
Formअव्ययवत् संख्याशब्दः; (indeclinable numeral used adjectivally)
atrahere
atra:
Adhikaraṇa (अधिकरण/Location)
TypeIndeclinable
Rootatra (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक क्रियाविशेषण (adverb of place)
kula-parvatāḥprincipal mountains
kula-parvatāḥ:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootkula (प्रातिपदिक) + parvata (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा, बहुवचनम्; षष्ठी-तत्पुरुषः: 'कुलानां पर्वताः' / 'chief mountains'
Not explicit in provided excerpt (commonly Pulastya → Nārada frame in this Purāṇa)
DharmaSvadharmaSvargaApavarga (mokṣa)Puṇya-pāpa causality

{ "primaryRasa": "shanta", "secondaryRasa": "adbhuta", "rasaIntensity": 0, "emotionalArcPosition": "", "moodDescriptors": [] }

FAQs

Ethically, the verse links everyday social conduct to spiritual outcomes: actions are not value-neutral; they generate puṇya/pāpa and shape both worldly and transcendent destinies.

This is normative instruction (dharma-anuśāsana) rather than cosmogenesis or dynastic history; it is ancillary purāṇic teaching used to ground later narratives/geography in a moral framework.

By pairing svarga with apavarga, the text compresses the full spectrum of human aims into karma: duties can be oriented toward enjoyment/reward (heaven) or toward release (liberation), depending on intention and purity.