Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 21

अनेन ध्यानयोगेन भवं पश्यति मानवः । मनसा चिंतितं सर्वं सम्प्राप्तं भवदर्शनात्

anena dhyānayogena bhavaṃ paśyati mānavaḥ | manasā ciṃtitaṃ sarvaṃ samprāptaṃ bhavadarśanāt

Par ce yoga de méditation, l’homme contemple Bhava (Śiva). Par la vision de Bhava, tout ce que l’esprit avait conçu s’accomplit et s’obtient.

anenaby this
anena:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootidam (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन (करण)
dhyāna-yogenaby the yoga of meditation
dhyāna-yogena:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootdhyāna (प्रातिपदिक) + yoga (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन (करण); समासः—ध्यानस्य योगः (षष्ठी-तत्पुरुष)
bhavamBhava (Śiva)
bhavam:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootbhava (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन (कर्म)
paśyatisees
paśyati:
Kriya (Verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootdṛś (धातु)
Formलट्-लकार (वर्तमान), परस्मैपद, प्रथम-पुरुष, एकवचन
mānavaḥa man
mānavaḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootmānava (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन (कर्ता)
manasāby the mind
manasā:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootmanas (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन (करण)
ciṃtitamthought of / contemplated
ciṃtitam:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootcint (धातु) → cintita (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formभूतकृदन्त (क्त), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषण
sarvameverything
sarvam:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootsarva (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; सर्वनामवत्
samprāptamattained / obtained
samprāptam:
Predicate (विधेय)
TypeAdjective
Rootāp (धातु) + sam-pra- → samprāpta (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formभूतकृदन्त (क्त), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विधेय-विशेषण
bhava-darśanātfrom (the cause:) seeing Bhava
bhava-darśanāt:
Apadana (Source/Cause/अपादान)
TypeNoun
Rootbhava (प्रातिपदिक) + darśana (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी-विभक्ति, एकवचन (अपादान); समासः—भवस्य दर्शनम् (षष्ठी-तत्पुरुष)

Narrator (contextual Purāṇic narration)

Tirtha: Vastrāpatha-kṣetra

Type: kshetra

Listener: Śaunaka-group (frame implied)

Scene: Meditating devotee; from the inner stillness emerges a luminous manifestation of Bhava—either as a serene Śiva form or a radiant liṅga—while thought-forms transform into auspicious offerings around him.

B
Bhava (Śiva)

FAQs

Śiva-realization through meditation is presented as the highest fulfillment, completing the seeker’s inner aims.

Vastrāpathakṣetra is implied as a place where dhyāna readily yields Bhava’s (Śiva’s) darśana.

Dhyāna-yoga (meditative worship/absorption) is the stated practice.