Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 81

एतस्मिन्नेव काले तु विष्णुर्वामनतां गतः । मध्यदेशे चतुर्वेदो ब्राह्मणस्तीर्थयात्रिकः । महोदरो ह्रस्वभुजः खञ्जपादो महाशिराः

etasminneva kāle tu viṣṇurvāmanatāṃ gataḥ | madhyadeśe caturvedo brāhmaṇastīrthayātrikaḥ | mahodaro hrasvabhujaḥ khañjapādo mahāśirāḥ

En ce même temps, Viṣṇu prit la forme de Vāmana. Dans le Madhyadeśa, il apparut comme un brāhmane pèlerin, versé dans les quatre Veda—au ventre rebondi, aux bras courts, aux pieds boiteux et à la tête massive.

एतस्मिन्in this
एतस्मिन्:
Adhikarana (Time locus/अधिकरण)
TypeNoun
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; Locative singular
एवindeed
एव:
Sambandha-bodhaka (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअव्यय; निपात (emphatic particle)
कालेat the time
काले:
Adhikarana (Time/अधिकरण)
TypeNoun
Rootकाल (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; Locative singular
तुthen
तु:
Sambandha-bodhaka (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्यय; अवधान/विरोधार्थक निपात (particle: ‘but/and then’)
विष्णुःViṣṇu
विष्णुः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootविष्णु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
वामनताम्the state of being Vāmana (dwarf-form)
वामनताम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootवामनता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; Accusative singular (state attained)
गतःattained
गतः:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Root√गम् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formभूतकृत् (past participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘gone/attained’
मध्यदेशेin the central region
मध्यदेशे:
Adhikarana (Place/अधिकरण)
TypeNoun
Rootमध्यदेश (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय-समास (मध्यः देशः); पुंलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; Locative singular
चतुर्वेदःknower of the four Vedas
चतुर्वेदः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootचतुर् (प्रातिपदिक) + वेद (प्रातिपदिक)
Formद्विगु-समास (चत्वारः वेदाः यस्य); पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; adjective to ब्राह्मणः
ब्राह्मणःa Brahmin
ब्राह्मणः:
Samānādhikaraṇa (Apposition/समानाधिकरण)
TypeNoun
Rootब्राह्मण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; in apposition to विष्णुः (disguised as)
तीर्थयात्रिकःa pilgrim
तीर्थयात्रिकः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootतीर्थ (प्रातिपदिक) + यात्रिक (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (तीर्थस्य यात्रिकः); पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; adjective to ब्राह्मणः
महोदरःbig-bellied
महोदरः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootमहा (उपसर्ग/प्रातिपदिक) + उदर (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय-समास (महत् उदरम् यस्य); पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
ह्रस्वभुजःshort-armed
ह्रस्वभुजः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootह्रस्व (प्रातिपदिक) + भुज (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय-समास (ह्रस्वौ भुजौ यस्य); पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
खञ्जपादःlame-footed
खञ्जपादः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootखञ्ज (प्रातिपदिक) + पाद (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय-समास (खञ्जः पादः यस्य); पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
महाशिराःlarge-headed
महाशिराः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootमहा (प्रातिपदिक) + शिरस् (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय-समास (महत् शिरः यस्य); पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; form महाशिराः (nom. sg.)

Sūta (deduced narrator)

Scene: Vāmana as an ungainly brāhmaṇa pilgrim—pot-bellied, short-armed, limping—yet radiant with hidden divinity, holding the quiet authority of the four Vedas.

V
Viṣṇu
V
Vāmana
M
Madhyadeśa
B
Brāhmaṇa pilgrim
F
Four Vedas

FAQs

The Divine may appear in humble, even imperfect-seeming forms; dharma trains one to recognize holiness beyond appearances.

The verse sets up Viṣṇu’s pilgrimage that will lead into the Vastrāpatha/Surāṣṭra sacred landscape within the māhātmya.

No explicit rite; it introduces tīrthayātrā (pilgrimage) as the divine’s chosen mode of approach.