Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 28

रौद्री तु प्रथमा यात्रा वैष्णवी च द्वितीयिका । ब्राह्मी तृतीया संख्याता सर्वपातकनाशिनी

raudrī tu prathamā yātrā vaiṣṇavī ca dvitīyikā | brāhmī tṛtīyā saṃkhyātā sarvapātakanāśinī

Le premier itinéraire de pèlerinage est Raudrī; le second est Vaiṣṇavī; le troisième est compté comme Brāhmī. Cette triple yātrā anéantit tous les péchés.

रौद्रीRaudrī (pertaining to Rudra)
रौद्री:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootरौद्री (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (यात्रायाः)
तुindeed
तु:
Sambandha (Discourse particle)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्यय (particle)
प्रथमाfirst
प्रथमा:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootप्रथम (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; क्रमवाचक-विशेषण (ordinal)
यात्राpilgrimage
यात्रा:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयात्रा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
वैष्णवीVaiṣṇavī (pertaining to Viṣṇu)
वैष्णवी:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootवैष्णवी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (यात्रायाः)
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय (conjunction)
द्वितीयिकाsecond
द्वितीयिका:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootद्वितीयिक (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; क्रमवाचक-विशेषण (ordinal)
ब्राह्मीBrāhmī (pertaining to Brahmā)
ब्राह्मी:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootब्राह्मी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (यात्रायाः)
तृतीयाthird
तृतीया:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootतृतीय (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; क्रमवाचक-विशेषण (ordinal)
संख्याताis called/declared
संख्याता:
Predicate (Vidheyā/विधेय)
TypeVerb
Rootसम् + ख्या (धातु) → संख्यात (कृदन्त, क्त-प्रत्यय)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (past passive participle), स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; 'कथिता/उच्यते'
सर्वपातकनाशिनीdestroyer of all sins
सर्वपातकनाशिनी:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक) + पातक (प्रातिपदिक) + नाशिनी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष (सर्वेषां पातकानां नाशिनी)

Śiva (deduced)

Tirtha: Raudrī-yātrā / Vaiṣṇavī-yātrā / Brāhmī-yātrā (within Prabhāsa-kṣetra)

Type: kshetra

Listener: Devī

Scene: Three processional streams of pilgrims: Raudrī led by trident banners and liṅga shrines; Vaiṣṇavī led by conch-disc banners and Viṣṇu shrines; Brāhmī led by lotus banners and Brahmā-associated altars; above them a radiant inscription ‘sarva-pātaka-nāśinī’.

R
Raudrī-yātrā
V
Vaiṣṇavī-yātrā
B
Brāhmī-yātrā
R
Rudra
V
Viṣṇu
B
Brahmā
P
Prabhāsa-kṣetra

FAQs

Pilgrimage integrates multiple divine currents—Śaiva, Vaiṣṇava, and Brāhma—culminating in comprehensive purification.

Prabhāsa-kṣetra, through its three named yātrā-circuits tied to Rudra, Viṣṇu, and Brahmā.

Undertaking the threefold pilgrimage—Raudrī, Vaiṣṇavī, and Brāhmī—is presented as a sin-destroying practice.