Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 13

तेषु वै तप्यमानेषु कोटिसंख्येषु पार्वति । ऋषितोयातटे रम्ये पवित्रे पापनाशने । भिक्षुर्भूत्वा गतश्चाहं पुनस्तत्रैव भामिनि

teṣu vai tapyamāneṣu koṭisaṃkhyeṣu pārvati | ṛṣitoyātaṭe ramye pavitre pāpanāśane | bhikṣurbhūtvā gataścāhaṃ punastatraiva bhāmini

Tandis que ces sages—au nombre de koṭi—pratiquaient l’austérité, ô Pārvatī, sur la belle rive de la Ṛṣi-toyā, pure et destructrice des péchés, j’y retournai moi aussi, ô belle, en prenant la forme d’un mendiant (bhikṣu).

तेषुamong them/while they
तेषु:
अधिकरण (Locative)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (7th), बहुवचन; सर्वनाम
वैindeed
वै:
निपात (Emphasis)
TypeIndeclinable
Rootवै (अव्यय)
Formनिश्चयार्थक-अव्ययम् (particle: indeed)
तप्यमानेषुwhile (they) were doing penance
तप्यमानेषु:
सति-सप्तमी (Locative absolute)
TypeVerb
Rootतप् (धातु) → तप्यमान (कृदन्त)
Formशानच्-प्रत्ययान्त वर्तमानकृदन्तः (present passive/ātmanepada participle), पुंलिङ्ग, सप्तमी, बहुवचन; सति-सप्तमी: "while (they) were performing austerity"
कोटिसंख्येषुnumbering in crores
कोटिसंख्येषु:
विशेषण (Qualifier in locative absolute)
TypeAdjective
Rootकोटि + संख्या (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी, बहुवचन; कोट्या संख्या येषाम् इति षष्ठी-तत्पुरुषः; तप्यमानेषु इत्यस्य विशेषणम्
पार्वतिO Pārvatī
पार्वति:
सम्बोधन (Address)
TypeNoun
Rootपार्वती (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सम्बोधन-विभक्ति (Vocative/सम्बोधन), एकवचन
ऋषितोयातटेon the bank of Ṛṣitoya (river)
ऋषितोयातटे:
अधिकरण (Locative)
TypeNoun
Rootऋषि + तोय + तट (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; ऋषेः तोयम् इति षष्ठी-तत्पुरुषः (ऋषितोय) + तटे इति तत्पुरुषः; अधिकरणम्
रम्येbeautiful
रम्ये:
विशेषण (Qualifier)
TypeAdjective
Rootरम्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; तटे इत्यस्य विशेषणम्
पवित्रेholy
पवित्रे:
विशेषण (Qualifier)
TypeAdjective
Rootपवित्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; तटे इत्यस्य विशेषणम्
पापनाशनेsin-destroying
पापनाशने:
विशेषण (Qualifier)
TypeAdjective
Rootपाप + नाशन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; पापस्य नाशनम् इति षष्ठी-तत्पुरुषः; तटे इत्यस्य विशेषणम्
भिक्षुःa mendicant
भिक्षुः:
कर्ता (Subject complement)
TypeNoun
Rootभिक्षु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
भूत्वाhaving become
भूत्वा:
पूर्वक्रिया (Prior action)
TypeVerb
Rootभू (धातु) → भूत्वा (कृदन्त)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्ययकृदन्तम् (gerund): "having become"
गतःwent
गतः:
क्रिया (Predicate)
TypeVerb
Rootगम् (धातु) → गत (कृदन्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त भूतकृदन्तः, पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; कर्तरि: "went"
and
:
समुच्चय (Connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्ययम् (conjunction)
अहम्I
अहम्:
कर्ता (Subject)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formउत्तमपुरुष-सर्वनाम, प्रथमा, एकवचन
पुनःagain
पुनः:
क्रियाविशेषण (Adverbial)
TypeIndeclinable
Rootपुनः (अव्यय)
Formपुनरावृत्ति-वाचक-अव्ययम् (adverb)
तत्रthere
तत्र:
देशाधिकरण (Locative adverb)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्ययम् (adverb of place: there)
एवindeed/just
एव:
निपात (Emphasis)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअवधारणार्थक-अव्ययम् (particle: just/indeed)
भामिनिO lovely one
भामिनि:
सम्बोधन (Address)
TypeNoun
Rootभामिनी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सम्बोधन, एकवचन; प्रियसम्बोधनम्

Śiva (Īśvara)

Tirtha: Ṛṣi-toyā-taṭa (within Prabhāsa-kṣetra)

Type: ghat

Listener: Pārvatī

Scene: On a luminous, sandy riverbank lined with kuśa grass and ascetic huts, crores of sages sit in tapas; Śiva arrives as a wandering bhikṣu—matted hair, ash-smeared, carrying a begging bowl—his aura subtly betraying divinity amid the serene tirtha landscape.

Ś
Śiva
P
Pārvatī
M
Maharṣis
Ṛṣi-toyā
B
Bhikṣu (mendicant form)

FAQs

A tīrtha’s purity is intensified by sages’ tapas, and the Lord may personally enter that space—sometimes in humble guise—to bless and test devotees.

Ṛṣi-toyā-taṭa (the bank of Ṛṣi-toyā) within Prabhāsa-kṣetra, described as pure and sin-destroying.

Tapas is the ongoing practice; the verse also implies the dharmic ideal of bhikṣā/renunciation through Śiva’s mendicant form.