Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 6

ईश्वर उवाच । डिंडि रूपः पुरा देवि भूत्वाऽहं दारुके वने । ऋषीणामाश्रमे पुण्ये नग्नो भिक्षाचरोऽभवम् । भिक्षंतमाश्रमे दृष्ट्वा ताः सर्वा ऋषियोषितः

īśvara uvāca | ḍiṃḍi rūpaḥ purā devi bhūtvā'haṃ dāruke vane | ṛṣīṇāmāśrame puṇye nagno bhikṣācaro'bhavam | bhikṣaṃtamāśrame dṛṣṭvā tāḥ sarvā ṛṣiyoṣitaḥ

Īśvara dit : «Autrefois, ô Déesse, prenant la forme d’un ḍiṃḍi, je me rendis dans la forêt de Dāruka. Dans l’āśrama sacré des ṛṣi, je devins un mendiant nu, allant quêter l’aumône. Me voyant mendier dans l’āśrama, toutes les épouses des sages me remarquèrent.»

ईश्वरःĪśvara (the Lord)
ईश्वरः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootईश्वर (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
डिंडिḌiṃḍi (name)
डिंडि:
Visheshya (Apposition/विशेष्य)
TypeNoun
Rootडिंडि (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग (नाम), प्रथमा, एकवचन; नामविशेषः
रूपःform
रूपः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootरूप (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘डिंडि’ इत्यस्य विशेषण/अप्पोजिशन
पुराformerly
पुरा:
Kriya-vishesana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootपुरा (अव्यय)
Formअव्यय; कालवाचक (formerly)
देविO goddess
देवि:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootदेवी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सम्बोधन, एकवचन
भूत्वाhaving become
भूत्वा:
Purvakala-kriya (Prior action/पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Rootभू (धातु) → भूत्वा (क्त्वा)
Formअव्यय-कृदन्त (क्त्वा/gerund), पूर्वकाल (having become)
अहम्I
अहम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रथमा, एकवचन
दारुकेin Dāruka (place)
दारुके:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootदारुक (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग (स्थाननाम), सप्तमी, एकवचन
वनेin the forest
वने:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootवन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन
ऋषीणाम्of sages
ऋषीणाम्:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootऋषि (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, षष्ठी, बहुवचन
आश्रमेin the hermitage
आश्रमे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootआश्रम (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, सप्तमी, एकवचन
पुण्येholy
पुण्ये:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootपुण्य (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; ‘आश्रमे’ इत्यस्य विशेषणम्
नग्नःnaked
नग्नः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootनग्न (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘अहम्’ इत्यस्य विशेषणम्
भिक्षाचरःa beggar / one who lives by alms
भिक्षाचरः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootभिक्षा + चर (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; समासः—भिक्षायां चरः/भिक्षां चरति इति (उपपद-तत्पुरुष)
अभवम्I became
अभवम्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formलङ्-लकार (Imperfect), उत्तमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
भिक्षन्तम्begging
भिक्षन्तम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootभिक्ष् (धातु) → भिक्षन्त् (शतृ/वर्तमान-कृदन्त)
Formवर्तमान-कृदन्त (शतृ/present active participle), पुल्लिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; ‘माम्’ (अध्याहृत) इत्यस्य विशेषणम्
आश्रमेin the hermitage
आश्रमे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootआश्रम (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, सप्तमी, एकवचन
दृष्ट्वाhaving seen
दृष्ट्वा:
Purvakala-kriya (Prior action/पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु) → दृष्ट्वा (क्त्वा)
Formअव्यय-कृदन्त (क्त्वा/gerund), पूर्वकाल (having seen)
ताःthey (those women)
ताः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
सर्वाःall
सर्वाः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; ‘ताः’ इत्यस्य विशेषणम्
ऋषियोषितःthe sages' wives
ऋषियोषितः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootऋषि + योषित् (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; समासः—ऋषीणां योषितः इति षष्ठी-तत्पुरुषः

Īśvara (Śiva)

Tirtha: Prabhāsa-kṣetra (narrative frame) / Dārukāvana episode locus

Type: kshetra

Listener: Devī (Pārvatī)

Scene: Śiva, disguised as a naked ash-smeared mendicant with matted locks, enters a serene sages’ hermitage in a forest; startled yet fascinated sages’ wives notice him as he begs for alms.

Ī
Īśvara (Śiva)
D
Devī (Pārvatī)
D
Dāruka forest (Dārukavana)
Ṛṣis
Ṛṣiyoṣitas (wives of sages)

FAQs

External appearance can provoke attachment or aversion; true dharma is tested in how one responds—with restraint, discernment, and purity.

The narrative points to Dārukavana/Devadāruvana-linked sacred geography that underlies the Prabhāsa Kṣetra Māhātmya’s shrine-origins.

None; it begins an origin story explaining later events (anger, curse, and liṅga-pātana).