Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 26

तं दृष्ट्वा तु द्विजाः सर्वे लिंगं दृष्ट्वा समीपतः । कथमेतदिति प्रोचुर्विश्वकर्मन्ब्रवीहि नः । कस्मादत्र स्थितस्त्वं वै शिल्पिकोटिसमन्वितः

taṃ dṛṣṭvā tu dvijāḥ sarve liṃgaṃ dṛṣṭvā samīpataḥ | kathametaditi procurviśvakarmanbravīhi naḥ | kasmādatra sthitastvaṃ vai śilpikoṭisamanvitaḥ

Le voyant, et voyant le liṅga tout proche, tous les deux-fois-nés demandèrent : « Ô Viśvakarman, dis-nous : comment cela se peut-il ? Pourquoi te tiens-tu ici, entouré d’innombrables artisans ? »

तम्him
तम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम
दृष्ट्वाhaving seen
दृष्ट्वा:
Kriyāviśeṣaṇa (Adverbial)
TypeIndeclinable
Rootदृश् (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्यय (absolutive/gerund)
तुthen/indeed
तु:
Discourse particle
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formनिपात
द्विजाःBrahmins
द्विजाः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootद्विज (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
सर्वेall
सर्वे:
Viśeṣaṇa (Qualifier)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; विशेषण
लिङ्गम्liṅga (emblem)
लिङ्गम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootलिङ्ग (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
दृष्ट्वाhaving seen
दृष्ट्वा:
Kriyāviśeṣaṇa (Adverbial)
TypeIndeclinable
Rootदृश् (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्यय
समीपतःnearby, at close range
समीपतः:
Adhikaraṇa (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootसमीप (प्रातिपदिक)
Formतसिल्-प्रत्ययान्त अव्यय (ablatival adverb: ‘from/at near proximity’)
कथम्how?
कथम्:
Kriyāviśeṣaṇa (Interrogative)
TypeIndeclinable
Rootकथम् (अव्यय)
Formप्रश्नार्थक अव्यय (interrogative adverb)
एतत्this
एतत्:
Karma (Object/Topic)
TypeNoun
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम
इतिthus
इति:
Discourse marker
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formउद्धरण-बोधक अव्यय
प्रोचुःthey said/asked
प्रोचुः:
Kriyā (Speech act/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र + वच् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथमपुरुष, बहुवचन; परस्मैपद
विश्वकर्मन्O Viśvakarman
विश्वकर्मन्:
Sambodhana (Address)
TypeNoun
Rootविश्वकर्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन-विभक्ति, एकवचन
ब्रवीहिtell/say
ब्रवीहि:
Kriyā (Injunction/क्रिया)
TypeVerb
Rootब्रू (धातु)
Formलोट्-लकार (Imperative), मध्यमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
नःto us/for us
नः:
Sampradāna (Recipient/सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formउत्तमपुरुष-सर्वनाम, षष्ठी/चतुर्थी-विभक्ति, बहुवचन (enclitic)
कस्मात्from what cause/why
कस्मात्:
Hetu (Cause/हेतु)
TypeNoun
Rootकिम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसक, पञ्चमी-विभक्ति, एकवचन; प्रश्नार्थक
अत्रhere
अत्र:
Adhikaraṇa (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootअत्र (अव्यय)
Formदेशवाचक अव्यय
स्थितःstanding/remaining
स्थितः:
Karta (Subject complement)
TypeAdjective
Rootस्था (धातु) → स्थित (कृदन्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त (past participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
त्वम्you
त्वम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formमध्यमपुरुष-सर्वनाम, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
वैindeed
वै:
Emphasis
TypeIndeclinable
Rootवै (अव्यय)
Formनिपात (emphatic particle)
शिल्पिartisan
शिल्पि:
Sambandha (Compound member)
TypeNoun
Rootशिल्पिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; समासपूर्वपद
कोटिcrore; multitude
कोटि:
Sambandha (Compound member)
TypeNoun
Rootकोटि (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; समासमध्यपद
समन्वितःendowed/attended by
समन्वितः:
Karta (Predicate adjective)
TypeAdjective
Rootसम् + अन्वि (धातु) → समन्वित (कृदन्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त, पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; तत्पुरुषः (शिल्पि-कोटिभिः समन्वितः = endowed with crores of artisans)

Brāhmaṇas (Dvipras)

Tirtha: Prabhāsa-kṣetra (liṅga-sannidhi)

Type: kshetra

Listener: Implied Purāṇic audience; within story, brāhmaṇas address Viśvakarman

Scene: Brāhmaṇas stand near a radiant liṅga; before them Viśvakarman appears with innumerable artisans—celestial craftsmen holding tools—while the brāhmaṇas question him with reverent urgency.

V
Viśvakarman
L
Liṅga
B
Brāhmaṇas
Ś
Śilpis (artisans)

FAQs

Sacred symbols (like the liṅga) are guarded and served through divinely ordered means; dharma includes protection and proper stewardship.

Prabhāsa Kṣetra, shown as a place where a liṅga is present and divinely protected.

No direct prescription; the verse frames inquiry into the purpose of liṅga-rakṣaṇa and ritual-site arrangements.