Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 5

अपि कीट पतंगाद्याः पशवोऽथ सरीसृपाः । विमुक्ताः पापिनः सर्वे द्वारकायाः प्रसादतः । किं पुनर्मानवा नित्यं द्वारकायां वसंति ये

api kīṭa pataṃgādyāḥ paśavo'tha sarīsṛpāḥ | vimuktāḥ pāpinaḥ sarve dvārakāyāḥ prasādataḥ | kiṃ punarmānavā nityaṃ dvārakāyāṃ vasaṃti ye

Même les insectes et les papillons de nuit, les bêtes et les reptiles—fussent-ils pécheurs—sont tous délivrés par la grâce de Dvārakā. Combien plus encore les humains qui demeurent sans cesse à Dvārakā !

अपिeven
अपि:
Sambhāvanā/Emphasis (सम्भावना/अवधारण)
TypeIndeclinable
Rootapi (अव्यय)
Formसम्भावना/अपि-अव्यय (particle: even/also)
कीटworms/insects
कीट:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootkīṭa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (1st/Nominative), बहुवचनार्थे समाहार/गणवाचक-प्रयोग (collective usage)
पतंगाद्याःmoths etc.
पतंगाद्याः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootpataṅga-ādi (प्रातिपदिक; पतंग + आदि)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
पशवःanimals
पशवः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootpaśu (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
अथand also
अथ:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootatha (अव्यय)
Formअनन्तर/समुच्चय-अव्यय (conj./particle: and then/also)
सरीसृपाःreptiles/creeping creatures
सरीसृपाः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootsarīsṛpa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
विमुक्ताःfreed, liberated
विमुक्ताः:
Karta-predicate (विशेष्य-विशेषणभाव)
TypeAdjective
Rootvi-muc (धातु) + क्त (क्त-प्रत्यय)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (past passive participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; विशेषण (कीट…पशवः…सरीसृपाः)
पापिनःsinful
पापिनः:
Karta-qualifier (कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootpāpin (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; विशेषण
सर्वेall
सर्वे:
Karta-qualifier (कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootsarva (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; विशेषण
द्वारकायाःof Dvārakā
द्वारकायाः:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootdvārakā (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (6th/Genitive), एकवचन
प्रसादतःby (her) grace
प्रसादतः:
Hetu (हेतु/Cause)
TypeIndeclinable
Rootprasāda (प्रातिपदिक)
Formतसिल्-प्रत्ययान्त अव्यय (ablatival adverb: from/through), हेत्वर्थे
किम्what (then)
किम्:
Prashna (प्रश्न)
TypeIndeclinable
Rootkim (प्रातिपदिक)
Formप्रश्न-अव्यय (interrogative particle)
पुनःthen again, all the more
पुनः:
Upapatti/Emphasis (उपपत्ति/अधिक्य)
TypeIndeclinable
Rootpunar (अव्यय)
Formपुनर्-अव्यय (particle: moreover/again; here: a fortiori)
मानवाःhumans
मानवाः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootmānava (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
नित्यम्always
नित्यम्:
Kriya-visheṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootnitya (प्रातिपदिक)
Formक्रियाविशेषण-अव्यय (adverb)
द्वारकायाम्in Dvārakā
द्वारकायाम्:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootdvārakā (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (7th/Locative), एकवचन
वसन्तिlive, dwell
वसन्ति:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootvas (धातु)
Formलट्-लकार (Present), प्रथमपुरुष (3rd person), बहुवचन
येwho
ये:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootyad (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; सम्बन्धबोधक सर्वनाम (relative pronoun)

Prahlāda (continued)

Tirtha: Dvārakā

Type: kshetra

Scene: Around Dvārakā’s lanes and ghats, insects, birds, animals, and serpents are shown peacefully coexisting near pilgrims and temples, all bathed in a shared aura of liberation.

D
Dvārakā

FAQs

A supremely holy kṣetra extends compassion beyond human boundaries; Dvārakā’s sanctity is portrayed as universally liberating.

Dvārakā, whose prasāda (grace) is said to free even insects, animals, and reptiles.

No explicit ritual; the implied dharma is residence/pilgrimage to Dvārakā and living under its sacred influence.