Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 156

दृष्ट्वा मां द्वारकां गत्वा कर्त्तव्यं कृष्णदर्शनम् । दृष्ट्वा कृष्णं तु मां पश्येद्यास्यत्येव महाफलम्

dṛṣṭvā māṃ dvārakāṃ gatvā karttavyaṃ kṛṣṇadarśanam | dṛṣṭvā kṛṣṇaṃ tu māṃ paśyedyāsyatyeva mahāphalam

Après m’avoir vu, en allant à Dvārakā il faut contempler Kṛṣṇa. Et après avoir vu Kṛṣṇa, qu’on me contemple aussi—ainsi obtient-on sûrement un grand fruit.

दृष्ट्वाhaving seen
दृष्ट्वा:
Kriyāviśeṣaṇa (Adverbial participle/क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive), पूर्वकालिक क्रिया
माम्me
माम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formद्वितीया (Accusative), एकवचन
द्वारकाम्Dvaraka
द्वारकाम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootद्वारका (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (Accusative), एकवचन; गन्तव्य-देशः
गत्वाhaving gone
गत्वा:
Kriyāviśeṣaṇa (Adverbial participle/क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootगम् (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive), पूर्वकालिक क्रिया
कर्त्तव्यम्to be done; obligatory
कर्त्तव्यम्:
Vidhi (Obligation/विधि)
TypeAdjective
Rootकृ (धातु)
Formतव्यत्-प्रत्ययान्त (gerundive), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; विधेय-विशेषणम् (ought to be done)
कृष्णदर्शनम्seeing Krishna
कृष्णदर्शनम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootकृष्ण-दर्शन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (कृष्णस्य दर्शनम्)
दृष्ट्वाhaving seen
दृष्ट्वा:
Kriyāviśeṣaṇa (Adverbial participle/क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive), पूर्वकालिक क्रिया
कृष्णम्Krishna
कृष्णम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootकृष्ण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
तुbut/indeed
तु:
Sambandha (Discourse particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअवधारण/विरोधसूचक-अव्यय (particle)
माम्me
माम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formद्वितीया, एकवचन
पश्येत्should see
पश्येत्:
Kriyā (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), परस्मैपद, प्रथमपुरुष (3rd), एकवचन
यास्यतिwill attain/go to
यास्यति:
Kriyā (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootया (धातु)
Formलृट् (Simple future), परस्मैपद, प्रथमपुरुष (3rd), एकवचन
एवcertainly
एव:
Avadhāraṇa (Emphasis/अवधारण)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअवधारण-अव्यय (emphatic particle)
महाफलम्great fruit (great reward)
महाफलम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootमहा-फल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; कर्मधारयः (महच्च तत् फलम्)

Śiva (Someśvara/Somapati) speaking on proper pilgrimage sequence

Tirtha: Dvārakā (with completion at the speaker’s kṣetra in Prabhāsa context)

Type: kshetra

Listener: Pilgrim/recipient of instruction (implied)

Scene: A pilgrim, after honoring the presiding sacred presence at Prabhāsa, sets out along the western coast to Dvārakā; upon reaching the sea-girt city, he beholds Kṛṣṇa, then returns to complete the vow with a final darśana at the first shrine.

D
Dvārakā
K
Kṛṣṇa
Ś
Śiva

FAQs

True tīrtha-yātrā integrates devotion: Kṛṣṇa-darśana is central, and Śiva affirms mutual completion through both darśanas.

Dvārakā, with an implied connection to Someśvara (Śiva) and Kṛṣṇa’s shrine/presence.

A yātrā-vidhi is implied: go to Dvārakā and 반드시 perform Kṛṣṇa-darśana; also see Śiva for “mahāphala.”