Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 68

पुण्यहीना न पश्यंति कृष्णाख्यं पुरुषं परम् । वाक्यैर्हेत्वर्थसंयुक्तैर्यदि संबोधिता वयम् । तथापि माया हृदयान्नापैति मधुसूदन

puṇyahīnā na paśyaṃti kṛṣṇākhyaṃ puruṣaṃ param | vākyairhetvarthasaṃyuktairyadi saṃbodhitā vayam | tathāpi māyā hṛdayānnāpaiti madhusūdana

Ceux qui sont privés de mérite ne voient pas la Personne suprême nommée Kṛṣṇa. Même si l’on nous instruit par des paroles pleines de raison et de sens, pourtant—ô Madhusūdana—la māyā ne quitte pas le cœur.

puṇya-hīnāḥdevoid of merit (sinful)
puṇya-hīnāḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootpuṇya (प्रातिपदिक) + hīna (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/स्त्रीलिङ्ग? (contextually स्त्रीलिङ्ग) प्रथमा (1st/Nominative), बहुवचन (Plural); विशेषण-समासः (तत्पुरुषः) ‘पुण्येन हीन’
nanot
na:
Modifier (निषेध)
TypeIndeclinable
Rootna (अव्यय)
Formनिषेधार्थक-अव्यय (negation particle)
paśyantisee
paśyanti:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Root√paś (पश्य्/दृश्) (धातु)
Formलट्-लकार (Present), परस्मैपद, प्रथमपुरुष (3rd person), बहुवचन (Plural)
kṛṣṇa-ākhyamnamed ‘Kṛṣṇa’
kṛṣṇa-ākhyam:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootkṛṣṇa (प्रातिपदिक) + ākhyā (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन (Singular); तत्पुरुषः ‘कृष्ण इति आख्यायते’
puruṣamthe Person
puruṣam:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootpuruṣa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन (Singular)
paramsupreme
param:
Modifier (विशेषण)
TypeAdjective
Rootpara (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन (Singular); विशेषणम् (qualifying puruṣam)
vākyaiḥwith words
vākyaiḥ:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootvākya (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3rd/Instrumental), बहुवचन (Plural)
hetu-artha-saṃyuktaiḥconnected with reasons and meanings
hetu-artha-saṃyuktaiḥ:
Modifier (विशेषण)
TypeAdjective
Roothetu (प्रातिपदिक) + artha (प्रातिपदिक) + saṃyukta (प्रातिपदिक/कृदन्त)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3rd/Instrumental), बहुवचन (Plural); विशेषण-समासः ‘हेत्वर्थैः संयुक्त’ (joined with reasons and meanings)
yadiif
yadi:
Discourse marker (शर्त)
TypeIndeclinable
Rootyadi (अव्यय)
Formशर्तार्थक-अव्यय (conditional particle)
saṃbodhitāḥ(we) having been addressed/instructed
saṃbodhitāḥ:
Karta (Subject complement)
TypeAdjective
Rootsaṃ-√budh (बुध्) + ta (क्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त (past passive participle), स्त्रीलिङ्ग? (contextually स्त्रीलिङ्ग) प्रथमा (1st/Nominative), बहुवचन (Plural); ‘सम्बोधित’ = addressed/instructed
vayamwe
vayam:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootasmad (प्रातिपदिक/सर्वनाम)
Formसर्वनाम, प्रथमा (1st/Nominative), बहुवचन (Plural)
tathāpieven then
tathāpi:
Discourse marker (विरोध/अनुवाद)
TypeIndeclinable
Roottathā + api (अव्यय)
Formसमुच्चय/विरोधार्थक-अव्यय (concessive: ‘even so’)
māyāillusion
māyā:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootmāyā (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन (Singular)
hṛdayātfrom the heart
hṛdayāt:
Apadana (Source/अपादान)
TypeNoun
Roothṛdaya (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी (5th/Ablative), एकवचन (Singular)
nanot
na:
Modifier (निषेध)
TypeIndeclinable
Rootna (अव्यय)
Formनिषेधार्थक-अव्यय (negation particle)
āpaitigoes away, departs
āpaiti:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootā-√i (इ) (धातु)
Formलट्-लकार (Present), परस्मैपद, प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन (Singular)
madhusūdanaO slayer of Madhu
madhusūdana:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootmadhu-sūdana (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन (8th/Vocative), एकवचन (Singular); तत्पुरुषः ‘मधुं सूदयति’

Gopīs

Tirtha: Dvārakā-kṣetra (contextual)

Type: kshetra

Scene: The gopīs speak with folded hands, eyes lowered in humility, acknowledging māyā’s grip; Kṛṣṇa listens compassionately, radiating calm assurance.

G
Gopīs
K
Kṛṣṇa
M
Madhusūdana
M
māyā
P
puṇya

FAQs

Reasoned instruction helps, but inner delusion is finally removed by divine grace and ripened merit (puṇya) supported by devotion.

Dvārakā remains the contextual sacred setting; the verse highlights the inner qualification for benefiting from holy encounters.

No explicit ritual; it implies cultivating puṇya and seeking grace to overcome māyā.