Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 63

तच्छुत्वा कुरु यच्छ्रेयो विचिन्त्य मनसा ततः । न त्वं न ते पतिः शक्रो न चान्येपि सुरासुराः । मां निषूदयितुं शक्ताः पार्वत्यां शरणं गताम्

tacchutvā kuru yacchreyo vicintya manasā tataḥ | na tvaṃ na te patiḥ śakro na cānyepi surāsurāḥ | māṃ niṣūdayituṃ śaktāḥ pārvatyāṃ śaraṇaṃ gatām

«Après avoir entendu cela, réfléchis en ton cœur et fais ce qui est vraiment le meilleur. Ni toi, ni ton époux Śakra, ni aucun autre dieu ou asura ne peut me détruire, car j’ai pris refuge en Pārvatī.»

तत्that
तत्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन (Accusative singular)
श्रुत्वाhaving heard
श्रुत्वा:
Kriyāviśeṣaṇa (Adverbial modifier/क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootश्रु (धातु)
Formक्त्वान्त (Absolutive/Gerund), अव्ययभाव; ‘having heard’
कुरुdo
कुरु:
Kriyā (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootकृ (धातु)
Formलोट्-लकार (Imperative), मध्यमपुरुष, एकवचन (2nd sg)
यत्what(ever)
यत्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन (Accusative singular)
श्रेयःthe better course, welfare
श्रेयः:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootश्रेयस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, एकवचन (Nom/Acc singular)
विचिन्त्यhaving considered
विचिन्त्य:
Kriyāviśeṣaṇa (Adverbial modifier/क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootवि-चिन्त् (धातु)
Formक्त्वान्त (Absolutive/Gerund), अव्ययभाव; ‘having reflected’
मनसाwith (your) mind
मनसा:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootमनस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन (Instrumental singular)
ततःthen
ततः:
Kriyāviśeṣaṇa (Adverbial modifier/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formअव्यय (Adverb: then/thereafter)
not
:
Pratiṣedha (Negation/निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formअव्यय (Negation)
त्वम्you
त्वम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रथमा-विभक्ति, एकवचन (Nominative singular)
nor
:
Pratiṣedha (Negation/निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formअव्यय (Negation)
तेyour
ते:
Sambandha (Possessor/षष्ठी-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-विभक्ति, एकवचन (Genitive singular)
पतिःhusband, lord
पतिः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootपति (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन (Nominative singular)
शक्रःŚakra (Indra)
शक्रः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootशक्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन (Nominative singular)
nor
:
Pratiṣedha (Negation/निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formअव्यय (Negation)
and
:
Samuccaya (Coordination/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय (Conjunction)
अन्येothers
अन्ये:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअन्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन (Nominative plural)
अपिeven
अपि:
Sambandha/Emphasis (सम्बन्ध/निपात)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय (Particle: even/also)
सुरासुराःgods and demons
सुरासुराः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootसुर + असुर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन (Nominative plural); इतरेतर-द्वन्द्व: सुराश्च असुराश्च
माम्me
माम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formद्वितीया-विभक्ति, एकवचन (Accusative singular)
निषूदयितुम्to kill
निषूदयितुम्:
Prayojana (Purpose/प्रयोजन)
TypeVerb
Rootनि-√सूद् (धातु)
Formतुमुन्-प्रत्ययान्त (Infinitive), ‘to slay’
शक्ताःable
शक्ताः:
Pradhāna-nirdeśa (Predicate adjective/विधेय-विशेषण)
TypeAdjective
Rootशक्त (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन (Nominative plural)
पार्वत्याम्in/with Pārvatī
पार्वत्याम्:
Adhikaraṇa (Locus/अधिकरण)
TypeNoun
Rootपार्वती (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन (Locative singular)
शरणम्refuge
शरणम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootशरण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन (Accusative singular)
गताम्having gone (to)
गताम्:
Karma-viśeṣaṇa (Object qualifier/कर्म-विशेषण)
TypeVerb
Rootगम् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त (Past active participle), स्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; ‘gone/approached’ (agreeing with implied ‘माम्’ as feminine speaker)

The ascetic (tāpasa)

Type: kshetra

Listener: Śakrāṇī (Indrāṇī)

Scene: The speaker declares fearless refuge in Pārvatī; behind him, an implied aura of the Mother’s protection forms a shield, while gods and asuras appear powerless in the background tableau.

Ś
Śakra (Indra)
S
Sura
A
Asura
P
Pārvatī

FAQs

Śaraṇāgati (taking refuge) in the Supreme Divine—here Pārvatī—is portrayed as the highest protection beyond worldly power.

The verse highlights refuge in Pārvatī rather than naming a geographic tīrtha; it remains within the chapter’s tīrtha-māhātmya narration.

No explicit ritual; the spiritual act emphasized is śaraṇāgati (seeking refuge).