Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 7

अथ तां स समादाय प्रविष्टो गहनं वनम् । निर्जलं लज्जयाविष्टो दुःखव्याकुलितेंद्रियः

atha tāṃ sa samādāya praviṣṭo gahanaṃ vanam | nirjalaṃ lajjayāviṣṭo duḥkhavyākuliteṃdriyaḥ

Alors, l’emmenant avec lui, il pénétra dans une forêt profonde—sans eau—envahi de honte, les sens bouleversés par la peine.

अथthen/thereupon
अथ:
Sambandha (Discourse connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअथ (अव्यय)
Formअव्यय; अनुक्रम/आरम्भसूचक (sequence/then)
ताम्her
ताम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (2nd/कर्म), एकवचन; सर्वनाम
सःhe
सः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/कर्ता), एकवचन; सर्वनाम
समादायhaving taken (along)
समादाय:
Kriya (Gerundial action/पूर्वक्रिया)
TypeVerb
Rootसम्-आ-दा (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund); सम्+आ+दा धातोः; अव्ययभावे क्रियाविशेषणम्
प्रविष्टःentered
प्रविष्टः:
Karta (Agent as participial subject/कर्ता)
TypeVerb
Rootप्र-विश् (धातु)
Formक्त (past passive participle); पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; कर्तरि प्रयोगे (entered)
गहनम्dense, deep
गहनम्:
Karma (Qualifier of object/कर्मविशेषण)
TypeAdjective
Rootगहन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषणम्
वनम्forest
वनम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootवन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
निर्जलम्without water, waterless
निर्जलम्:
Karta (Qualifier of subject/कर्तृविशेषण)
TypeAdjective
Rootनिर्जल (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषणम् (सः इति कर्तृपदस्य)
लज्जयाby/with shame
लज्जया:
Karana (Instrument/cause/करण)
TypeNoun
Rootलज्जा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया (3rd/करण), एकवचन
आविष्टःovercome, possessed
आविष्टः:
Karta (State of subject/कर्तृभाव)
TypeVerb
Rootआ-विश् (धातु)
Formक्त (past passive participle); पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘आविष्ट’ = आवेशित/ग्रस्त
दुःखव्याकुलितेन्द्रियःwhose senses were distressed by sorrow
दुःखव्याकुलितेन्द्रियः:
Karta (Qualifier of subject/कर्तृविशेषण)
TypeAdjective
Rootदुःख (प्रातिपदिक) + व्याकुलित (कृदन्त-प्रातिपदिक; वि-आ-कुल्/व्याकुल्) + इन्द्रिय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; तत्पुरुषसमासः (दुःखेन व्याकुलितानि इन्द्रियाणि यस्य)

Sūta

Scene: नल दमयन्ती को साथ लिए निर्जल, घने वन में प्रवेश करता है; चेहरा लज्जा से झुका, देह थकी; चारों ओर सूखे वृक्ष, काँटेदार झाड़ियाँ, दूर धूल-भरी पगडंडी।

N
Nala
D
Damayantī

FAQs

Suffering born of error becomes a turning point: endurance and humility in hardship prepare the seeker for refuge in the divine and in tīrthas.

The broader setting remains the Carmamuṇḍā Devī sthala within Nāgara Khaṇḍa’s Tīrthamāhātmya; this verse advances the story that grounds that site’s sanctity.

None; it narrates the onset of forest-exile and the psychological state of the protagonists.