Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 11

ऋषय ऊचुः । ब्रह्महत्या कथं तस्य सौदासस्य महीपतेः । ब्रह्मण्यस्यापि संजाता तदस्माकं प्रकीर्तय

ṛṣaya ūcuḥ | brahmahatyā kathaṃ tasya saudāsasya mahīpateḥ | brahmaṇyasyāpi saṃjātā tadasmākaṃ prakīrtaya

Les sages dirent : « Comment le péché de meurtre d’un brāhmane est-il né chez le roi Saudāsa, ce souverain, alors même qu’il était dévoué aux brāhmanes ? Raconte-le-nous. »

ऋषयःthe sages
ऋषयः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootऋषि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन (Plural)
ऊचुःsaid
ऊचुः:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथम-पुरुष (3rd person), बहुवचन (Plural), परस्मैपद
ब्रह्महत्याthe sin of brahmin-slaughter
ब्रह्महत्या:
Karta (Subject/topic/कर्ता)
TypeNoun
Rootब्रह्महत्या (प्रातिपदिक: ब्रह्मन् + हत्या)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
कथम्how
कथम्:
Sambandha (Interrogative/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootकथम् (अव्यय)
Formअव्यय; प्रश्नवाचक क्रियाविशेषण (interrogative adverb: 'how')
तस्यof him
तस्य:
Sambandha (Possessor/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (Genitive/6th), एकवचन
सौदासस्यof Saudāsa
सौदासस्य:
Sambandha (Possessor/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootसौदास (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, एकवचन
महीपतेःof the king
महीपतेः:
Sambandha (Possessor/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootमहीपति (प्रातिपदिक: मही + पति)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, एकवचन
ब्रह्मण्यस्यof the brahmin-devoted (one)
ब्रह्मण्यस्य:
Sambandha (Genitive qualifier/सम्बन्ध)
TypeAdjective
Rootब्रह्मण्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (of one devoted to Brahmins)
अपिeven/also
अपि:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय; निपात (particle: 'also/even')
संजाताarisen/occurred
संजाता:
Karta (Predicate adjective/कर्तृ-विशेषण)
TypeAdjective
Rootसम् + जन् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त भूतकृदन्त (past participle), स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; (ब्रह्महत्या इत्यस्य विशेषणम्)
तत्that (matter)
तत्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative/2nd), एकवचन
अस्माकम्to us/for us
अस्माकम्:
Sampradana (Recipient/सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-विभक्ति (Genitive/6th), बहुवचनार्थ (plural sense)
प्रकीर्तयtell/relate
प्रकीर्तय:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र + कीर्त् (धातु)
Formलोट्-लकार (Imperative), मध्यम-पुरुष (2nd person), एकवचन, परस्मैपद

Ṛṣis (Sages)

Tirtha: Bhrūṇa-gartā

Type: kund

Listener: Sūta

Scene: A circle of sages, attentive and earnest, question Sūta about the paradox of a Brahmin-devoted king acquiring brahmahatyā.

Ṛṣis
S
Saudāsa

FAQs

Even the righteous must be vigilant: dharma includes understanding how faults arise and how they are purified through proper means.

The inquiry prepares for the tīrtha’s greatness described in the chapter—its capacity to remove brahmahatyā from Saudāsa.

None directly; the verse requests a kathā (sacred account), itself a purifying practice in Purāṇic tradition (śravaṇa).