Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 44

तद्दृष्ट्वा विस्मितः सोऽथ आनर्ताधिपतिर्नृपः । पश्चात्तापं परं चक्रे धिङ्मयैवमनुष्ठितम्

taddṛṣṭvā vismitaḥ so'tha ānartādhipatirnṛpaḥ | paścāttāpaṃ paraṃ cakre dhiṅmayaivamanuṣṭhitam

À cette vue, le roi—souverain d’Ānarta—fut saisi d’étonnement; puis il tomba dans un profond repentir, disant : «Honte à moi d’avoir agi de la sorte !»

तत्that
तत्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; ‘दृष्ट्वा’ इति कर्म
दृष्ट्वाhaving seen
दृष्ट्वा:
Kriyāviśeṣaṇa (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formक्त्वान्त अव्ययकृदन्त (absolutive), धातु: दृश्
विस्मितःastonished
विस्मितः:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootविस्मित (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; ‘नृपः’ इति विशेषण
सःhe
सः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
अथthen
अथ:
Sambandha (Discourse particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअथ (अव्यय)
Formअव्यय, अनुक्रमसूचक/सम्बन्धबोधक (particle: ‘then’)
आनर्ताधिपतिःthe ruler of Ānarta
आनर्ताधिपतिः:
Karta (Apposition/कर्ता)
TypeNoun
Rootआनर्त + अधिपति (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; समास: तत्पुरुष (आनर्तस्य अधिपतिः ‘lord of Ānarta’)
नृपःking
नृपः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootनृप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
पश्चात्तापम्repentance
पश्चात्तापम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootपश्चात्ताप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
परम्great
परम्:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootपर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; ‘पश्चात्तापम्’ इति विशेषण
चक्रेdid/experienced
चक्रे:
Kriyā (Main action/क्रिया)
TypeVerb
Rootकृ (धातु)
Formलिट्-लकार (perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; आत्मनेपद
धिङ्shame!
धिङ्:
Sambandha (Exclamation/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootधिङ् (अव्यय)
Formअव्यय, निन्दावाचक निपात (interjection of censure)
मयाby me
मया:
Karta (Agent in passive sense/कर्ता)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formतृतीया-विभक्ति (instrumental/करण), एकवचन
एवम्thus
एवम्:
Kriyāviśeṣaṇa (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootएवम् (अव्यय)
Formअव्यय, प्रकारवाचक क्रियाविशेषण (manner adverb)
अनुष्ठितम्done/performed
अनुष्ठितम्:
Karma (Object of implied ‘asti’/कर्म)
TypeVerb
Rootअनु-स्था (धातु)
Formभूतकृदन्त (क्त/PPP), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया एकवचन; ‘कर्म’रूपेण ‘एवम् अनुष्ठितम्’ = ‘thus done’

Narrator (contextual Purāṇic narrator)

Listener: Śaunaka and the Naimiṣāraṇya ṛṣis (typical frame; verse addresses 'dvija-śreṣṭha' in nearby context)

Scene: A royal figure (Ānarta king) stands stunned before a brāhmaṇa; his posture collapses into remorse—head bowed, palms half-folded—while attendants watch in silence near a sacred water-source.

Ā
Ānarta
K
king (nṛpa)

FAQs

True kingship in Purāṇic dharma includes the capacity for repentance—recognizing wrong conduct and turning toward humility after divine signs.

This verse does not specify the tīrtha by name; it highlights the Māhātmya pattern where sacred power produces repentance and reform.

No direct prescription; it records the ethical outcome—paścāttāpa (remorse) and self-condemnation after witnessing a sacred wonder.