Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 43

कस्यचित्त्वथ कालस्य शतानन्दश्च तत्सुतः । स तामन्वेषमाणस्तु तस्मिन्क्षेत्रे समागतः । मातृस्नेह परीतात्मा तीर्थान्वेषणतत्परः

kasyacittvatha kālasya śatānandaśca tatsutaḥ | sa tāmanveṣamāṇastu tasminkṣetre samāgataḥ | mātṛsneha parītātmā tīrthānveṣaṇatatparaḥ

Après quelque temps, son fils Śatānanda parvint en ce kṣetra sacré en la cherchant; l’âme enveloppée d’affection pour sa mère, il s’appliquait à découvrir les tīrthas saints.

कस्यचित्of some
कस्यचित्:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootकिम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक) + चित् (अव्यय-प्रत्यय)
Formपुं/नपुंसक; षष्ठी विभक्ति, एकवचन (genitive singular: ‘of some’)
तुindeed, however
तु:
Sambandha-bodhaka (Discourse particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्यय; विरोध/विशेषार्थक निपात (particle: ‘but/indeed’)
अथthen
अथ:
Sambandha-bodhaka (Discourse connector/निपात)
TypeIndeclinable
Rootअथ (अव्यय)
Formअव्यय; अनन्तरार्थक/प्रसङ्गार्थक (then/now)
कालस्यof time
कालस्य:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootकाल (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; षष्ठी विभक्ति, एकवचन (genitive singular)
शतानन्दःŚatānanda (proper name)
शतानन्दः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootशतानन्द (प्रातिपदिक; नाम)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा विभक्ति, एकवचन (nominative singular)
and
:
Samuccaya (Conjunction/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक अव्यय (conjunction)
तत्-सुतःhis son
तत्-सुतः:
Apposition/Viśeṣaṇa (in apposition to ‘शतानन्दः’)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम) + सुत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा विभक्ति, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (‘तस्य सुतः’ = his son)
सःhe
सः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा विभक्ति, एकवचन (nominative singular pronoun)
ताम्her
ताम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; द्वितीया विभक्ति, एकवचन (accusative singular)
अन्वेषमाणःsearching for
अन्वेषमाणः:
Karta (Agent participle/कर्ता)
TypeVerb
Rootअनु-इष्/एष् (धातु ‘अन्वेष्’ = to search) + शतृ (कृदन्त)
Formवर्तमानकालिक शतृ-प्रत्ययान्त कृदन्त (present active participle); पुंलिङ्ग प्रथमा एकवचन; कर्तरि
तुindeed
तु:
Sambandha-bodhaka (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्यय; निपात (particle)
तस्मिन्in that
तस्मिन्:
Adhikaraṇa (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; सप्तमी विभक्ति, एकवचन (locative singular)
क्षेत्रेin the sacred place/field
क्षेत्रे:
Adhikaraṇa (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootक्षेत्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; सप्तमी विभक्ति, एकवचन (locative singular)
समागतःarrived
समागतः:
Kriyā (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootसम्-आ-गम् (धातु) + क्त (कृदन्त) ‘समागत’
Formभूतकालिक क्त-प्रत्ययान्त कृदन्त; पुंलिङ्ग प्रथमा एकवचन; विधेय (arrived)
मातृ-स्नेहmotherly affection
मातृ-स्नेह:
Hetu/Viśeṣaṇa (Cause/qualifier in compound)
TypeNoun
Rootमातृ (प्रातिपदिक) + स्नेह (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा/द्वितीया एकवचन (here used as first member of compound/qualifier); षष्ठी-तत्पुरुषः (‘मातुः स्नेहः’ = mother’s affection)
परीतात्माwhose mind was pervaded (by)
परीतात्मा:
Viśeṣaṇa (Adjectival modifier of ‘सः’)
TypeAdjective
Rootपरि-इ (धातु) + क्त (कृदन्त) ‘परीत’ + आत्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा विभक्ति, एकवचन; बहुव्रीहिः (‘परीतः आत्मा यस्य’ = whose mind is filled/overcome)
तीर्थ-अन्वेषण-तत्परःintent on searching for sacred fords
तीर्थ-अन्वेषण-तत्परः:
Viśeṣaṇa (Adjectival modifier of ‘सः’)
TypeAdjective
Rootतीर्थ (प्रातिपदिक) + अन्वेषण (प्रातिपदिक) + तत्पर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा विभक्ति, एकवचन; तत्पुरुष-समासः (determinative: ‘तीर्थानां अन्वेषणे तत्परः’ = intent on searching for tīrthas)

Narrator (within Nāgarakhaṇḍa Tīrthamāhātmya; exact speaker not explicit in the snippet)

Tirtha: Kṣetra of Hāṭakeśvara (with multiple tīrthas)

Type: kshetra

Scene: Śatānanda enters the sacred field, scanning for his mother; pilgrims and tīrtha markers appear in the background, conveying purposeful travel and anxious devotion.

Ś
Śatānanda
K
kṣetra
T
tīrtha

FAQs

Pilgrimage and sacred seeking are intertwined with dharma in family life—devotion includes compassion and responsibility.

The verse situates the story in the kṣetra of this Tīrthamāhātmya, the same field associated with Hāṭakeśvara.

Tīrtha-anveṣaṇa (seeking and visiting sacred waters/sites) is implied as a devotional practice.