Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 15

हिमवन्तं समाश्रित्य शक्रोऽपि ददृशे द्विजान् । अष्टवंशसमुद्भूतान्विष्णुना समुदाहृतान्

himavantaṃ samāśritya śakro'pi dadṛśe dvijān | aṣṭavaṃśasamudbhūtānviṣṇunā samudāhṛtān

S’étant abrité près de l’Himavān, Śakra aussi vit les sages deux-fois-nés—issus de huit lignées—que Viṣṇu avait mandés.

हिमवन्तम्Himālaya
हिमवन्तम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootहिमवत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
समाश्रित्यhaving approached
समाश्रित्य:
Kriyāviśeṣaṇa (Adverbial participle/क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootसम्+आ+श्रि (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्ययकृदन्तः (absolutive/gerund); ‘having resorted to/approached’
शक्रःIndra
शक्रः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootशक्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
अपिalso
अपि:
Nipāta (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formनिपातः; समुच्चये (also)
ददृशेsaw
ददृशे:
Kriyā (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formलिट्-लकारः (perfect), प्रथमपुरुषः, एकवचनम्; आत्मनेपदम्
द्विजान्brāhmaṇas (twice-born)
द्विजान्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootद्विज (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः (कर्म), बहुवचनम्
अष्टवंशसमुद्भूतान्born from eight lineages
अष्टवंशसमुद्भूतान्:
Karma (Object qualifier/कर्म-विशेषण)
TypeAdjective
Rootअष्ट (संख्या-प्रातिपदिक) + वंश (प्रातिपदिक) + समुद्भूत (कृदन्त-प्रातिपदिक; सम्+उद्+भू धातोः क्त)
Formसमासः (अष्टानां वंशानां समुद्भूताः); पुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, बहुवचनम्; ‘द्विजान्’ इति विशेषणम्
विष्णुनाby Viṣṇu
विष्णुना:
Karta (Agent/कर्ता)
TypeNoun
Rootविष्णु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः (कर्ता/करण), एकवचनम्
समुदाहृतान्summoned/called forth
समुदाहृतान्:
Karma (Object qualifier/कर्म-विशेषण)
TypeAdjective
Rootसम्+उद्+आ+हृ (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त-भूतकृदन्तः (past passive participle), पुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, बहुवचनम्; ‘द्विजान्’ इति विशेषणम्

Unspecified in snippet (narrative within Śakra–Viṣṇu dialogue)

Tirtha: Himavān

Type: peak

Scene: Indra, having taken refuge near Himavān, beholds a gathered group of dvijas—born of eight lineages—standing/sitting in austere brilliance, explicitly summoned by Viṣṇu.

H
Himavān (Himalaya)
Ś
Śakra (Indra)
D
Dvija (brāhmaṇas)
V
Viṣṇu

FAQs

Purāṇic dharma emphasizes the sanctity of qualified spiritual lineages and the divine endorsement of proper ritual agents.

Himavān (Himalaya) appears as the sacred meeting ground within the larger Hāṭakeśvara-kṣetra narrative.

No direct prescription; it reinforces the importance of recognized brāhmaṇas (aṣṭa-vaṃśa) connected to śrāddha efficacy.