Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 77

तथापि यदि ते काचिच्छंका चित्ते व्यवस्थिता । तत्स्नानं कुरु गत्वा तु तस्मिंस्तीर्थे सुशोभने

tathāpi yadi te kācicchaṃkā citte vyavasthitā | tatsnānaṃ kuru gatvā tu tasmiṃstīrthe suśobhane

Cependant, si quelque doute demeure encore établi dans ton cœur, va donc accomplir le bain rituel en ce beau et resplendissant gué sacré.

तथाthus
तथा:
Sambandha (Adverbial/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formप्रकारवाचक-अव्ययम् (adverb: thus)
अपिeven/however
अपि:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formनिपातः (particle), ‘even/however’ अर्थे
यदिif
यदि:
Sambandha (Condition/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootयदि (अव्यय)
Formशर्त-सम्बन्धी अव्ययम् (conditional conjunction)
तेfor you/to you
ते:
Sampradana (Recipient/सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formद्वितीया/षष्ठी-एकवचन-रूपम्; अत्र चतुर्थी-अर्थे (for you) दत्तिवत् प्रयोगः
काचित्some
काचित्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootक (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; अनिश्चित-विशेषणम् (some)
शङ्काdoubt/suspicion
शङ्का:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootशङ्का (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
चित्तेin the mind
चित्ते:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootचित्त (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, सप्तमी-विभक्तिः (Locative), एकवचनम्
व्यवस्थिताis settled/established
व्यवस्थिता:
Karta (Predicate adjective/कर्तृ-विशेषण)
TypeAdjective
Rootवि+अव√स्था (धातु) → व्यवस्थित (कृदन्त)
Formभूतकृदन्तः (past participle), स्त्रीलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; ‘स्थित’ अर्थे
तत्that
तत्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; ‘स्नानम्’ इत्यस्य विशेषणम्
स्नानम्bath/ritual bathing
स्नानम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootस्नान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
कुरुdo/perform
कुरु:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Root√कृ (धातु)
Formलोट्-लकारः (Imperative), परस्मैपदम्, मध्यम-पुरुषः (2nd person), एकवचनम्
गत्वाhaving gone
गत्वा:
Purvakala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeIndeclinable
Root√गम् (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्ययम् (gerund/absolutive): ‘having gone’
तुthen/indeed
तु:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formविरोध/अन्वय-निपातः (conjunctive particle: but/indeed)
तस्मिन्in that
तस्मिन्:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeAdjective
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, सप्तमी-विभक्तिः, एकवचनम्; ‘तीर्थे’ इत्यस्य विशेषणम्
तीर्थेat the sacred ford/place
तीर्थे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootतीर्थ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, सप्तमी-विभक्तिः, एकवचनम्
सुशोभनेvery beautiful
सुशोभने:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसु- (उपसर्ग) + शोभन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, सप्तमी-विभक्तिः, एकवचनम्; विशेषणम् (very beautiful)

Unspecified (a narrator/teacher instructing Lakṣmaṇa)

Type: ghat

Scene: A pilgrim approaches a radiant ford, sunlight glinting on water; the path is lined with trees and small shrines, inviting the act of bathing as resolution of doubt.

L
Lakṣmaṇa

FAQs

When inner uncertainty persists, Purāṇic dharma recommends a concrete act of purification—tīrtha-snāna—to settle the mind and restore clarity.

A ‘suśobhana’ (splendid) tīrtha within Nāgarakhaṇḍa, Adhyāya 20; the next verses connect it with Śakra (Indra).

Perform snāna (ritual bathing) at the specified tīrtha.