Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 28

तावद्यावत्स्थितः कालः शयनीयसमुद्भवः । मन्मथोत्साहसं युक्ताः पुलकेन समन्विताः

tāvadyāvatsthitaḥ kālaḥ śayanīyasamudbhavaḥ | manmathotsāhasaṃ yuktāḥ pulakena samanvitāḥ

Tant que dura le temps né de la couche des jeux d’amour, elles sont remplies de l’ardeur de Kāma et saisies de frissons d’exaltation.

तावत्so long
तावत्:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतावत् (अव्यय/प्रमाणवाचक)
Formअव्यय; परिमाण/अवधि-वाचक (so long)
यावत्as long as
यावत्:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootयावत् (अव्यय/सम्बन्धवाचक)
Formअव्यय; यावत्-तावत्-सम्बन्ध (as long as)
स्थितःremaining, lasting
स्थितः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootस्था (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त (past participle); पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषण
कालःtime
कालः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootकाल (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
शयनीय-समुद्भवःarising from the bed (sleep)
शयनीय-समुद्भवः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootशयनीय (प्रातिपदिक) + समुद्भव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; पञ्चमी-तत्पुरुष (शयनीयात् समुद्भवः)
मन्मथ-उत्साहसम्the ardor of love (Cupid’s excitement)
मन्मथ-उत्साहसम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootमन्मथ (प्रातिपदिक) + उत्साह (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष (मन्मथस्य उत्साहः)
युक्ताःendowed, joined (with)
युक्ताः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootयुज् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त; पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; (स्त्रीवाचकेऽपि पुंवद्भावेन)
पुलकेनwith horripilation, goosebumps
पुलकेन:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootपुलक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (Instrumental/3rd), एकवचन
समन्विताःaccompanied, possessed (of)
समन्विताः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootसम्-अन्वि (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त; पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; विशेषण

Unspecified narrator (contextual narration within Nāgarakhaṇḍa Tīrthamāhātmya)

Scene: An intimate chamber scene suggested rather than explicit: the ‘time born of the couch’ passes; figures are shown with goosebumps and heightened emotion, emphasizing fleeting intensity.

M
Manmatha

FAQs

Passion is depicted as a powerful, time-bound state; the larger narrative typically uses such scenes to highlight the instability of sense-driven happiness.

No particular tīrtha is identified in this verse itself, though it belongs to a Tīrthamāhātmya context.

None; the verse is descriptive, not prescriptive.