Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 1

ऋषय ऊचुः । अहो बत महाश्चर्यं विश्वामित्रस्य सन्मुनेः । मंत्रप्रभावतो येन तत्तोयं रुधिरीकृतम्

ṛṣaya ūcuḥ | aho bata mahāścaryaṃ viśvāmitrasya sanmuneḥ | maṃtraprabhāvato yena tattoyaṃ rudhirīkṛtam

Les sages dirent : «Ah ! Quelle grande merveille—du noble muni Viśvāmitra—car par la puissance du mantra, cette eau fut changée en sang !»

ऋषयःthe sages
ऋषयः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootऋषि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
ऊचुःsaid
ऊचुः:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथमपुरुष, बहुवचन; परस्मैपद
अहोah!
अहो:
Sambandha (सम्बन्ध/भावसूचक)
TypeIndeclinable
Rootअहो (अव्यय)
Formउद्गार (interjection)
बतindeed/alas
बत:
Sambandha (सम्बन्ध/particle)
TypeIndeclinable
Rootबत (अव्यय)
Formनिपात (particle), विस्मय/खेदाद्यर्थे
महाश्चर्यम्a great wonder
महाश्चर्यम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootमहा (प्रातिपदिक) + आश्चर्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; कर्मधारयः (महत् आश्चर्यम्)
विश्वामित्रस्यof Viśvāmitra
विश्वामित्रस्य:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootविश्वामित्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, एकवचन
सन्मुनेःof the noble sage
सन्मुनेः:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootसत् (प्रातिपदिक) + मुनि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, एकवचन; कर्मधारयः (सन् मुनिः = noble sage)
मन्त्रप्रभावतःdue to the power of mantra
मन्त्रप्रभावतः:
Hetu (हेतु/अपादान)
TypeNoun
Rootमन्त्र (प्रातिपदिक) + प्रभाव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, पञ्चमी-विभक्ति, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (मन्त्रस्य प्रभावः) + पञ्चमी ‘because of the power’
येनby which/whereby
येन:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन
तत्that
तत्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
तोयम्water
तोयम्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootतोय (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
रुधिरीकृतम्was turned into blood
रुधिरीकृतम्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootरुधिर (प्रातिपदिक) + कृ (धातु) + रुधिरीकृत (कृदन्त, क्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त, नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; नामधातु/णिजन्तभावे ‘made into blood’ (कर्मणि/भावे)

Ṛṣis (sages)

Tirtha: Sārasvata-jala (episode of raktīkaraṇa)

Type: kund

Listener: Ṛṣayaḥ (sages)

Scene: A circle of sages, hands raised in astonishment, addresses the narrator: they praise Viśvāmitra’s nobility and the mantra-power that turned the water blood-red; the crimson water glows behind them as a miraculous sign.

Ṛṣis
V
Viśvāmitra
M
Mantra (mantra-śakti)

FAQs

Mantra-śakti is portrayed as effective and awe-inspiring; spiritual power must be governed by dharma and compassion.

The Sārasvata tīrtha/waters are the implied focus, since the marvel concerns the transformation of that sacred water.

None; it is an exclamation and theological reflection by the sages.