Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 20

हाटकेश्वरजे क्षेत्रे यत्स्थितं विप्रसंकुलम् । तत्राश्रमपदं कृत्वा तपस्तेपे सुदारुणम्

hāṭakeśvaraje kṣetre yatsthitaṃ viprasaṃkulam | tatrāśramapadaṃ kṛtvā tapastepe sudāruṇam

Dans la région sacrée de Hāṭakeśvara, foisonnante de brāhmaṇas, il y établit un āśrama et y accomplit des austérités très rigoureuses.

हाटकेश्वरजेin/at (the place) connected with Hāṭakeśvara
हाटकेश्वरजे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeAdjective
Rootहाटकेश्वर (प्रातिपदिक) + ज (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग/पुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative/7th), एकवचन; तद्धितार्थे ‘हाटकेश्वरात् जात/सम्बद्ध’ (समासः: हाटकेश्वर-सम्बन्धि)
क्षेत्रेin the sacred field/region
क्षेत्रे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootक्षेत्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन
यत्which (that)
यत्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; सम्बन्धसूचक सर्वनाम
स्थितम्situated
स्थितम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootस्था (धातु) + स्थित (कृदन्त, क्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त, नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; ‘स्थित’ = situated
विप्रसंकुलम्crowded with brahmins
विप्रसंकुलम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootविप्र (प्रातिपदिक) + संकुल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; तृतीया/षष्ठी-तत्पुरुषार्थे ‘विप्रैः संकुलम्/विप्राणां संकुलम्’ = crowded with brahmins
तत्रthere
तत्र:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formअव्यय, देशवाचक क्रियाविशेषण (adverb of place)
आश्रमपदम्a hermitage-site
आश्रमपदम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootआश्रम (प्रातिपदिक) + पद (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (आश्रमस्य पदम् = hermitage-site)
कृत्वाhaving made
कृत्वा:
Purvakala-kriya (पूर्वकाल-क्रिया)
TypeIndeclinable
Rootकृ (धातु) + कृत्वा (कृदन्त, त्वा)
Formत्वा-प्रत्ययान्त अव्ययीभावरूप कृदन्त (gerund), पूर्वकाले ‘having made’
तपःausterity
तपः:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootतपस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन (कर्मरूपे)
तेपेperformed (austerity)
तेपे:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootतप् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; आत्मनेपद
सुदारुणम्very severe
सुदारुणम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसु (उपसर्ग/अव्यय) + दारुण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; ‘सु’ उपसर्गेण तीव्रार्थः

Narrator (contextual Purāṇic narrator)

Tirtha: Hāṭakeśvara-kṣetra

Type: kshetra

Scene: A rishi selects a spot in Hāṭakeśvara-kṣetra, builds a simple āśrama with leaf-huts, kindles a sacred fire, and undertakes fierce austerities amid gathered brāhmaṇas and students.

H
Hāṭakeśvara-kṣetra
B
Brāhmaṇas (vipra)
Ā
Āśrama (hermitage)

FAQs

Sacred kṣetras support disciplined tapas; establishing an āśrama in a holy region is presented as a dhārmic response to restore spiritual order.

Hāṭakeśvara-kṣetra is explicitly praised as a brāhmaṇa-rich sacred region.

Tapas (austerity) is the practice described; no details of snāna/dāna/japa are specified in this verse.