Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 39

कृत्वार्चनविधिं तस्य दत्त्वान्नं च सुसंस्कृतम् । उपविश्य ततः पश्चाद्भोजनार्थं ततो द्विजाः । पुष्पोऽपि वीक्षते तस्याः पादौ पंकजसंनिभौ

kṛtvārcanavidhiṃ tasya dattvānnaṃ ca susaṃskṛtam | upaviśya tataḥ paścādbhojanārthaṃ tato dvijāḥ | puṣpo'pi vīkṣate tasyāḥ pādau paṃkajasaṃnibhau

Après avoir accompli les rituels d'honneur et offert une nourriture bien préparée, les brahmanes s'assirent pour manger. Pushpa, lui aussi, contemplait les pieds de la femme, semblables à des lotus.

कृत्वाhaving done
कृत्वा:
Purvakala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeVerb
Rootकृ (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त-अव्ययकृदन्त (absolutive/gerund)
अर्चन-विधिम्the procedure of worship
अर्चन-विधिम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootअर्चन (प्रातिपदिक) + विधि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative/2nd), एकवचन; तत्पुरुष (अर्चनस्य विधिः)
तस्यof him
तस्य:
Sambandha (Possessor/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, पुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (Genitive/6th), एकवचन
दत्त्वाhaving given
दत्त्वा:
Purvakala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeVerb
Rootदा (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त-अव्ययकृदन्त (absolutive/gerund)
अन्नम्food
अन्नम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootअन्न (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative/2nd), एकवचन
and
:
Samuccaya (Connector/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक-अव्यय (conjunction)
सु-संस्कृतम्well-prepared
सु-संस्कृतम्:
Karma (Object-qualifier/कर्मविशेषण)
TypeAdjective
Rootसु (उपसर्ग/अव्यय) + संस्कृत (कृदन्त-प्रातिपदिक; √कृ ‘संस्कृ’)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative/2nd), एकवचन; विशेषणम् अन्नम्-विशेषणम्; कर्मधारय (सु + संस्कृत)
उपविश्यhaving sat down
उपविश्य:
Purvakala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeVerb
Rootउप-विश् (धातु)
Formल्यप्-प्रत्ययान्त-अव्ययकृदन्त (absolutive/gerund)
ततःthen
ततः:
Kriya-visheshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formक्रमवाचक-अव्यय (thereafter)
पश्चात्afterwards
पश्चात्:
Kriya-visheshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootपश्चात् (अव्यय)
Formक्रम/कालवाचक-अव्यय (afterwards)
भोजन-अर्थम्for eating
भोजन-अर्थम्:
Prayojana (Purpose/प्रयोजन)
TypeNoun
Rootभोजन (प्रातिपदिक) + अर्थ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative/2nd), एकवचन; प्रयोजनार्थे (purpose)
ततःthen
ततः:
Kriya-visheshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formक्रमवाचक-अव्यय (thereupon)
द्विजाःBrahmins (twice-born)
द्विजाः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootद्विज (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative/1st), बहुवचन (Plural)
पुष्पःPuṣpa
पुष्पः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootपुष्प (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative/1st), एकवचन
अपिalso
अपि:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formसमुच्चय/अवधारणार्थक-अव्यय (also/even)
वीक्षतेlooks at, observes
वीक्षते:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootवीक्ष् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), प्रथम-पुरुष (3rd person), एकवचन (Singular), आत्मनेपद
तस्याःof her
तस्याः:
Sambandha (Possessor/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, स्त्रीलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (Genitive/6th), एकवचन
पादौfeet (two)
पादौ:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootपाद (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative/2nd), द्विवचन (Dual)
पंकज-संनिभौlotus-like
पंकज-संनिभौ:
Karma (Object-qualifier/कर्मविशेषण)
TypeAdjective
Rootपंकज (प्रातिपदिक) + संनिभ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative/2nd), द्विवचन; उपमान-तत्पुरुष (पंकजस्य संनिभौ); विशेषणम् पादौ-विशेषणम्

Sūta (Lomaharṣaṇa) narrating

Scene: After honoring the guest and serving well-prepared food, the brāhmaṇas sit to eat; Puṣpa’s eyes linger on the wife’s lotus-like feet, creating a subtle tension between sacred hospitality and emerging desire.

P
Puṣpa
B
brāhmaṇas (dvijāḥ)

FAQs

Even amid righteous acts like worship and hospitality, one must restrain the senses; unchecked desire undermines dharma.

This verse functions as narrative instruction within a tīrthamāhātmya chapter; it does not specify a tīrtha by name.

Arcana-vidhi (formal honoring) and offering properly prepared food to guests/brāhmaṇas.