Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 65

श्रुत्वा शास्त्रं वधूनां जलधिजदयिता वाक्यमाह प्रहस्य । स्वर्गादाहृत्य मुक्तात्रिदशपति वधूश्चातिवीरेण पत्या । आदौ पात्रं सुखानामहममरजिता प्रेयसा तद्वियुक्तानिर्दुष्टा तद्य । तिष्ये प्रियममृतगतं प्राप्नुयां येन चैव

śrutvā śāstraṃ vadhūnāṃ jaladhijadayitā vākyamāha prahasya | svargādāhṛtya muktātridaśapati vadhūścātivīreṇa patyā | ādau pātraṃ sukhānāmahamamarajitā preyasā tadviyuktānirduṣṭā tadya | tiṣye priyamamṛtagataṃ prāpnuyāṃ yena caiva

Ayant entendu l’avis de ces femmes célestes, la bien-aimée du Seigneur né de l’Océan parla avec un sourire : «Même les épouses du Souverain des dieux, bien qu’amenées du ciel, furent délivrées par un époux d’un héroïsme suprême. Jadis, j’étais le réceptacle des joies, invaincue des immortels ; et pourtant, séparée de mon bien-aimé, je demeure sans tache. Ainsi demeurerai-je, afin d’atteindre celui que j’aime, parti vers l’immortalité.»

श्रुत्वाhaving heard
श्रुत्वा:
Kriyāviśeṣaṇa (Adverbial modifier)
TypeVerb
Rootश्रु (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund), अव्ययभावः; धातु: श्रु (श्रवणे)
शास्त्रम्teaching, instruction
शास्त्रम्:
Karma (Object)
TypeNoun
Rootशास्त्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
वधूनाम्of the brides/women
वधूनाम्:
Sambandha (Genitive)
TypeNoun
Rootवधू (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, बहुवचन
जलधि-ज-दयिताbeloved of the ocean-born (Lakṣmī)
जलधि-ज-दयिता:
Karta (Subject)
TypeNoun
Rootजलधि (प्रातिपदिक) + ज (प्रातिपदिक) + दयिता (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष (जलधिजस्य दयिता), स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
वाक्यम्speech, words
वाक्यम्:
Karma (Object)
TypeNoun
Rootवाक्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
आहsaid
आह:
Kriyā (Main verb)
TypeVerb
Rootआह्/अह् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
प्रहस्यsmiling, with a laugh
प्रहस्य:
Kriyāviśeṣaṇa (Manner)
TypeVerb
Rootप्र-हस् (धातु)
Formल्यबन्त/क्त्वान्त-समकक्ष (absolutive), अव्ययभावः; धातु: हस् (हासे) उपसर्ग: प्र-
स्वर्गात्from heaven
स्वर्गात्:
Apādāna (Source)
TypeNoun
Rootस्वर्ग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, पञ्चमी-विभक्ति (Ablative), एकवचन
आहृत्यhaving brought
आहृत्य:
Kriyāviśeṣaṇa (Adverbial modifier)
TypeVerb
Rootआ-हृ (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund), अव्ययभावः; धातु: हृ (हरणे) उपसर्ग: आ-
मुक्ताfreed, released
मुक्ता:
Karta (Subject qualifier)
TypeAdjective
Rootमुच् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त (past passive participle), स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; (वधूः) विशेषणम्
त्रिदशपति-वधूःthe wife of Indra (lord of the gods)
त्रिदशपति-वधूः:
Karta (Subject)
TypeNoun
Rootत्रिदशपति (प्रातिपदिक) + वधू (प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-तत्पुरुष (tridaśapateḥ vadhūḥ), स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
and
:
Sambandha (Connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक अव्यय (conjunction)
अति-वीरेणby the very brave
अति-वीरेण:
Karaṇa (Instrument/Agent in passive sense)
TypeAdjective
Rootअति (अव्यय-पूर्वपद) + वीर (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय (अतिशयेन वीरः), पुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम् (qualifying पत्या)
पत्याby (her) husband
पत्या:
Karaṇa (Instrument/Agent)
TypeNoun
Rootपति (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन
आदौat first
आदौ:
Kāla (Time)
TypeIndeclinable
Rootआदौ (अव्यय/सप्तमी-रूप)
Formकालवाचक अव्यय (adverb): ‘at first/in the beginning’
पात्रम्a fit vessel, worthy recipient
पात्रम्:
Karta/Predicate
TypeNoun
Rootपात्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विधेय-नाम (predicate noun)
सुखानाम्of pleasures/happinesses
सुखानाम्:
Sambandha (Genitive)
TypeNoun
Rootसुख (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, बहुवचन
अहम्I
अहम्:
Karta (Subject)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रथमा-विभक्ति, एकवचन
अमर-जिताconquered by/overcoming the immortals (context-dependent)
अमर-जिता:
Karta (Subject qualifier)
TypeAdjective
Rootअमर (प्रातिपदिक) + जिता (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष (अमरैः जिता/अमरान् जिता—पाठार्थ-सम्भवः), स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषणम् (qualifying अहम्)
प्रेयसाby/with the beloved
प्रेयसा:
Karaṇa/Hetu (Cause/Association)
TypeNoun
Rootप्रेयस् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन
तत्-वियुक्ताseparated from him
तत्-वियुक्ता:
Karta (Subject qualifier)
TypeAdjective
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक) + वियुक्त (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष (तस्मात् वियुक्ता), स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषणम् (qualifying अहम्)
निर्दुष्टाblameless, untainted
निर्दुष्टा:
Karta (Subject qualifier)
TypeAdjective
Rootनिर् + दुष्ट (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम् (qualifying अहम्)
तद्यthen/therefore (as read)
तद्य:
Sambandha (Discourse particle)
TypeIndeclinable
Rootतद्य (अव्यय/पाठदोष-सम्भवः)
Formअव्यय (particle); पाठे ‘तदा’/‘तद्यत्’ इत्यादि सम्भाव्य; अर्थे ‘then/therefore’
तिष्येin (the time of) Tiṣya (Puṣya)
तिष्ये:
Adhikaraṇa (Time/occasion)
TypeNoun
Rootतिष्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (नक्षत्र-नाम), सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; (कालाधिकरणम्)
प्रियम्the beloved (thing/person)
प्रियम्:
Karma (Object)
TypeNoun
Rootप्रिय (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
अमृत-गतम्gone to immortality; having reached nectar/immortality
अमृत-गतम्:
Karma qualifier
TypeAdjective
Rootअमृत (प्रातिपदिक) + गत (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष (अमृतं गतं/अमृते गतं), नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषणम् (qualifying प्रियम्)
प्राप्नुयाम्may I obtain
प्राप्नुयाम्:
Kriyā (Wish/Intention)
TypeVerb
Rootप्र-आप् (धातु)
Formविधिलिङ्-लकार (Optative), परस्मैपद, उत्तमपुरुष, एकवचन
येनby which
येन:
Karaṇa (Means)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग/पुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन; ‘by which’
and
:
Sambandha (Connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक अव्यय (conjunction)
एवindeed, just
एव:
Avadhāraṇa (Emphasis)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअवधारणार्थक अव्यय (emphatic particle)

Vṛndā (as the responding woman in the narrative)

Type: kshetra

Scene: Vṛndā/Caṇḍibhadra smiles gently while replying to the apsarases; her face shows calm conviction amid austerity; the apsarases appear surprised yet respectful; the riverbank remains quiet.

V
Vṛndā
Ś
Śrī/Lakṣmī (implied by jaladhijadayitā)
I
Indra (Tridaśapati, implied)

FAQs

It elevates steadfast devotion and purity over heavenly pleasures, presenting renunciation as a higher aim than svarga.

The verse is part of the chain of events that culminates in the sanctification of Vṛndāvana near Govardhana.

No explicit ritual is stated; the emphasis is on inner vow-like steadfastness and remaining firm in one’s dharma.