Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 43

अहं चापि समालोक्य त्वां मुने मन्मथोपमम् । हता कामशरैस्तीक्ष्णैर्न च गंतुं समुत्सहे

ahaṃ cāpi samālokya tvāṃ mune manmathopamam | hatā kāmaśaraistīkṣṇairna ca gaṃtuṃ samutsahe

« Et moi aussi, ô sage, te voyant — beau comme Manmatha — j’ai été frappée par les flèches aiguës du désir, et je n’ai plus la force de m’en aller. »

अहम्I
अहम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रथमा (1st), एकवचन
and
:
Sambandha (Conjunction/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय (समुच्चय)
अपिalso/even
अपि:
Sambandha (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय (निपात)
समालोक्यhaving looked at
समालोक्य:
Purvakala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeVerb
Rootसम्-आ-√लोक् (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund), अव्यय; ‘समालोक्य’ = having looked at
त्वाम्you
त्वाम्:
Karman (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formद्वितीया (2nd), एकवचन
मुनेO sage
मुने:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootमुनि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन (8th), एकवचन
मन्मथ-उपमम्comparable to Kāma
मन्मथ-उपमम्:
Karman (Object complement/कर्म-विशेषण)
TypeAdjective
Rootमन्मथ (प्रातिपदिक) + उपम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; ‘मन्मथेन उपमः’ इति तृतीया-तत्पुरुष; ‘त्वाम्’ इत्यस्य विशेषण
हताstruck/afflicted
हता:
Karta (Subject complement/कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootहत (कृदन्त; √हन् (धातु), क्त)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त; ‘अहम्’ (स्त्रीवक्ता) इत्यस्य विशेषण
काम-शरैःby the arrows of Love
काम-शरैः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootकाम (प्रातिपदिक) + शर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd), बहुवचन; ‘कामस्य शराः’ इति षष्ठी-तत्पुरुष
तीक्ष्णैःsharp
तीक्ष्णैः:
Karana (Instrument qualifier/करण-विशेषण)
TypeAdjective
Rootतीक्ष्ण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd), बहुवचन; ‘शरैः’ इत्यस्य विशेषण
not
:
Sambandha (Negation/निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formअव्यय (निषेध)
and
:
Sambandha (Conjunction/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय (समुच्चय)
गन्तुम्to go
गन्तुम्:
Prayojana (Purpose/प्रयोजन)
TypeVerb
Root√गम् (धातु)
Formतुमुन्-प्रत्ययान्त (infinitive), अव्यय; प्रयोजन/इच्छार्थे
समुत्सहेI am able/dare
समुत्सहे:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootसम्-उत्-√सह् (धातु)
Formलट् (वर्तमान/Present), उत्तमपुरुष (1st), एकवचन, आत्मनेपद

Rambhā

Type: kshetra

Scene: Rambhā confesses her own desire: the sage appears Manmatha-like; invisible sharp flower-arrows strike her; she stands as if rooted, unable to depart.

M
Manmatha (Kāma)
M
Muni (addressed)

FAQs

It portrays desire as a powerful force that overwhelms even resolve, setting the stage for dharma to be proven through restraint and repentance.

Not specified in this verse; it functions as narrative within a broader tīrtha-māhātmya chapter.

None in this verse.