Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 22

ब्राह्मणा ऊत्रुः । आसीत्पूर्वं मुनिश्रेष्ठो लिखिताख्यो महीतले । शांडिल्यस्य मुनेः पुत्रस्तपोवीर्यसमन्वितः

brāhmaṇā ūtruḥ | āsītpūrvaṃ muniśreṣṭho likhitākhyo mahītale | śāṃḍilyasya muneḥ putrastapovīryasamanvitaḥ

Les brahmanes répondirent : « Jadis, sur la terre, vécut un sage éminent nommé Likhita, fils du muni Śāṇḍilya, possédant la puissance née de l’ascèse. »

ब्राह्मणाःthe Brahmins
ब्राह्मणाः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootब्राह्मण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन
ऊचुःsaid
ऊचुः:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट् (परोक्षभूत/Perfect), प्रथमपुरुष, बहुवचन, परस्मैपद
आसीत्there was
आसीत्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootअस् (धातु)
Formलङ् (अनद्यतनभूत/Imperfect), प्रथमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद
पूर्वम्formerly
पूर्वम्:
Adverbial (काल)
TypeIndeclinable
Rootपूर्व (प्रातिपदिक)
Formअव्यय (adverb of time)
मुनि-श्रेष्ठःa foremost sage
मुनि-श्रेष्ठः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootमुनि (प्रातिपदिक) + श्रेष्ठ (प्रातिपदिक)
Formसमास (कर्मधारय: मुनिः एव श्रेष्ठः), पुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
लिखित-आख्यःnamed ‘Likhita’
लिखित-आख्यः:
Visheshana (Adjective/विशेषण) of मुनिश्रेष्ठः
TypeAdjective
Rootलिखित (प्रातिपदिक/नाम) + आख्य (प्रातिपदिक)
Formसमास (तत्पुरुष: लिखित इति आख्या यस्य), पुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; विशेषण
मही-तलेon the surface of the earth
मही-तले:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootमही (प्रातिपदिक) + तल (प्रातिपदिक)
Formसमास (तत्पुरुष: मह्याः तलम्), नपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th/अधिकरण), एकवचन
शाण्डिल्यस्यof Śāṇḍilya
शाण्डिल्यस्य:
Shashthi-Sambandha (Genitive relation)
TypeNoun
Rootशाण्डिल्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th/सम्बन्ध), एकवचन
मुनेःof the sage
मुनेः:
Shashthi-Sambandha (Genitive relation)
TypeNoun
Rootमुनि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th/सम्बन्ध), एकवचन
पुत्रःson
पुत्रः:
Apposition/Predicate nominative (समानााधिकरण)
TypeNoun
Rootपुत्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
तपस्-वीर्य-समन्वितःendowed with austerity and vigor
तपस्-वीर्य-समन्वितः:
Visheshana (Adjective/विशेषण) of पुत्रः/मुनिश्रेष्ठः
TypeAdjective
Rootतपस् (प्रातिपदिक) + वीर्य (प्रातिपदिक) + सम् (उपसर्ग) + अन्वि/इ (धातु) → समन्वित (कृदन्त, क्त)
Formसमास (तत्पुरुष: तपसा वीर्येण च समन्वित), पुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त विशेषण

Brahmin sages

Tirtha: Śaṅkhatīrtha (origin narrative begins)

Type: tirtha

Listener: Rājā

Scene: A serene hermitage: Likhita r̥ṣi seated in meditation or teaching posture, with ascetic implements, deer, and students; a sense of ancient authority and quiet power.

L
Likhita
Ś
Śāṇḍilya

FAQs

Tīrtha-origins are rooted in the lives of ṛṣis; austerity (tapas) and dharma generate sacred power in the world.

Śaṅkhatīrtha indirectly—this verse begins the backstory leading to its manifestation and fame.

None; it introduces the protagonists of the tīrtha’s origin narrative.