Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 15

त्र्यंबकं च त्रिसंध्यायां विरजायां त्रिलोचनम् । दीप्तमर्केश्वरे ज्ञेयं नेपाले पशुपालकम्

tryaṃbakaṃ ca trisaṃdhyāyāṃ virajāyāṃ trilocanam | dīptamarkeśvare jñeyaṃ nepāle paśupālakam

À Trisaṃdhyā, il est Tryambaka (le Seigneur aux trois yeux) ; à Virajā, il est Trilocana (Celui qui a trois yeux). À Arkeśvara, on doit le connaître comme Dīpta (le Rayonnant), et au Nepāla comme Paśupālaka (Protecteur de tous les êtres).

त्र्यंबकम्Tryambaka (three-eyed Śiva)
त्र्यंबकम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootत्रि + अम्बक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (कर्म), एकवचन; द्विगु-समास (त्रीणि अम्बकानि यस्य) नामरूपेण
and
:
Sambandha (Connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-निपात (conjunction)
त्रिसंध्यायाम्at Trisaṃdhyā (three-twilight place)
त्रिसंध्यायाम्:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootत्रि + संध्या (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (अधिकरण), एकवचन; द्विगु-समास (तिस्रः संध्याः) स्थान/कालवाचक
विरजायाम्at Virajā
विरजायाम्:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootविरजा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (अधिकरण), एकवचन
त्रिलोचनम्Trilocana (three-eyed one)
त्रिलोचनम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootत्रि + लोचन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (कर्म), एकवचन; द्विगु-समास (त्रीणि लोचनानि यस्य)
दीप्तम्the radiant (one)
दीप्तम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootदीप्त (कृदन्त-प्रातिपदिक; √दीप्)
Formभूतकृदन्त (क्त), पुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषणरूपेण
अर्केश्वरेat Arkeśvara
अर्केश्वरे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootअर्क + ईश्वर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (अधिकरण), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष (अर्कस्य ईश्वरः)
ज्ञेयम्to be known/should be known
ज्ञेयम्:
Kriya (Predicative/विधेय)
TypeAdjective
Rootज्ञेय (कृदन्त-प्रातिपदिक; √ज्ञा)
Formभाव्य/विधेयार्थक कृदन्त (तव्यत्/यत्-प्रत्ययान्त), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; विधेय (predicate)
नेपालेin Nepal
नेपाले:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootनेपाल (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (अधिकरण), एकवचन
पशुपालकम्Paśupālaka (protector of beings; Śiva)
पशुपालकम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootपशु + पालक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (कर्म), एकवचन; उपपद-तत्पुरुष (पशून् पालयति इति)

Sūta (Lomaharṣaṇa) to the sages (deduced)

Tirtha: Trisaṃdhyā (Tryambaka); Virajā (Trilocana); Arkeśvara (Dīpta); Nepāla (Paśupālaka)

Type: kshetra

Scene: A time-cycle painting: three horizons (dawn, noon, dusk) each with a subtle third-eye motif above a liṅga at Trisaṃdhyā; a pure white riverbank/ford for Virajā; a blazing sun-disc behind a Śiva shrine for Arkeśvara with ‘Dīpta’ aura; Himalayan foothills with Paśupati-like guardian aspect for Nepal, animals sheltered near the temple.

Ś
Śiva
T
Trisaṃdhyā
V
Virajā
A
Arkeśvara
N
Nepāla
T
Tryambaka
T
Trilocana
D
Dīpta
P
Paśupālaka

FAQs

The all-seeing Lord (three-eyed) illumines and protects the world; tīrthas preserve this vision as both radiance (Dīpta) and guardianship (Paśupālaka).

Trisaṃdhyā, Virajā, Arkeśvara, and the land of Nepāla.

No ritual is prescribed; the verse serves as a guide for correct invocation of Śiva’s names in pilgrimage contexts.