Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 19

यत्र स्नातैर्नरैः सम्यक्सर्वेषां लभ्यते फलम् । ममाश्रयं विशालाक्षि सर्वपातकनाशनम् । कामदं च तथा नॄणां नारीणां च विशेषतः

yatra snātairnaraiḥ samyaksarveṣāṃ labhyate phalam | mamāśrayaṃ viśālākṣi sarvapātakanāśanam | kāmadaṃ ca tathā nṝṇāṃ nārīṇāṃ ca viśeṣataḥ

Là où, lorsque les hommes se baignent comme il se doit, le fruit pour tous est obtenu—ce lieu est mon refuge, ô toi aux grands yeux : destructeur de tous les péchés, et aussi dispensateur des grâces désirées aux hommes et, tout particulièrement, aux femmes.

यत्रwhere
यत्र:
Adhikarana (Locative sense/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootयत्र (अव्यय)
Formअव्यय (relative adverb/सम्बन्धबोधक-अव्यय)
स्नातैःby (men) who have bathed
स्नातैः:
Karana (Instrument/करण)
TypeAdjective
Rootस्नात (√स्ना धातु; क्त-प्रत्यय, कृदन्त)
Formपुंलिङ्गे तृतीया (3rd/तृतीया) बहुवचन; क्त-प्रत्ययान्त भूतकर्मणि/भूतकृदन्त (past passive participle)
नरैःby men
नरैः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootनर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे तृतीया (3rd/तृतीया) बहुवचन
सम्यक्properly, duly
सम्यक्:
Kriya-vishesana (Adverbial modifier)
TypeIndeclinable
Rootसम्यक् (अव्यय)
Formअव्यय (adverb/क्रियाविशेषण)
सर्वेषाम्of all (people)
सर्वेषाम्:
Shashthi-sambandha (Genitive relation)
TypeNoun
Rootसर्व (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसकलिङ्गे षष्ठी (6th/षष्ठी) बहुवचन; सर्वनाम-शब्द
लभ्यतेis obtained
लभ्यते:
Kriya (Verb)
TypeVerb
Root√लभ् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), आत्मनेपद, प्रथमपुरुष, एकवचन; कर्मणि प्रयोग (passive)
फलम्fruit, result
फलम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootफल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे प्रथमा/द्वितीया (1st/प्रथमा or 2nd/द्वितीया) एकवचन
ममmy
मम:
Shashthi-sambandha (Genitive relation)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम)
Formषष्ठी (6th/षष्ठी) एकवचन; अस्मद्-शब्द
आश्रयम्refuge, resort
आश्रयम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootआश्रय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे द्वितीया (2nd/द्वितीया) एकवचन
विशालाक्षिO large-eyed (goddess)
विशालाक्षि:
Sambodhana (Vocative/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootविशाल-अक्षि (प्रातिपदिक; समास)
Formस्त्रीलिङ्गे सम्बोधन (8th/सम्बोधन) एकवचन; बहुव्रीहिः—‘विशालानि अक्षीणि यस्याः सा’
सर्वपातकनाशनम्destroyer of all sins
सर्वपातकनाशनम्:
Visheshana (Qualifier of आश्रयम्)
TypeAdjective
Rootसर्व-पातक-नाशन (प्रातिपदिक; समास)
Formनपुंसकलिङ्गे द्वितीया (2nd/द्वितीया) एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः—‘सर्वेषां पातकानां नाशनम्’
कामदम्granting desires
कामदम्:
Visheshana (Qualifier of आश्रयम्)
TypeAdjective
Rootकाम-द (प्रातिपदिक; समास)
Formनपुंसकलिङ्गे द्वितीया (2nd/द्वितीया) एकवचन; उपपद-तत्पुरुषः—‘कामं ददाति’
and
:
Samuccaya (Connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय (conjunction/समुच्चय)
तथाalso, likewise
तथा:
Kriya-vishesana (Adverbial modifier)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formअव्यय (adverb/क्रियाविशेषण)
नॄणाम्of men
नॄणाम्:
Shashthi-sambandha (Genitive relation)
TypeNoun
Rootनृ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे षष्ठी (6th/षष्ठी) बहुवचन
नारीणाम्of women
नारीणाम्:
Shashthi-sambandha (Genitive relation)
TypeNoun
Rootनारी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे षष्ठी (6th/षष्ठी) बहुवचन
and
:
Samuccaya (Connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय (conjunction/समुच्चय)
विशेषतःespecially
विशेषतः:
Kriya-vishesana (Adverbial modifier)
TypeIndeclinable
Rootविशेषतः (अव्यय)
Formअव्यय (adverb/क्रियाविशेषण)

Īśvara (Śiva)

Type: ghat

Listener: Devī (addressed as Viśālākṣi)

Scene: A sanctified bathing ghat at dawn; devotees—men and women—enter the water with folded hands; a protective divine presence is implied as the tīrtha’s ‘āśraya’; the atmosphere suggests sin-washing and boon-bestowal.

Ī
Īśvara/Śiva (mama-āśraya)
T
tīrtha-snāna
S
sarva-pātaka

FAQs

A true tīrtha is both purifying and beneficent: it destroys sin and grants righteous desires when approached with proper practice.

The verse points to a Śiva-associated ‘mama-āśraya’ (my refuge/abode) but does not name it explicitly in this excerpt.

Samyak-snāna—bathing correctly (with due method and intent)—is the stated practice that yields fruit.