Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 22

समपश्यंस्ततः सर्वे शिवस्यानुगताश्च ताः । शिवं दृष्ट्वा तु संप्राप्ता ऋषयस्ते रुषान्विताः

samapaśyaṃstataḥ sarve śivasyānugatāśca tāḥ | śivaṃ dṛṣṭvā tu saṃprāptā ṛṣayaste ruṣānvitāḥ

Alors tous virent ces femmes suivant Śiva. Et, voyant Śiva, ces sages s’approchèrent, le cœur empli de colère.

समपश्यन्they saw
समपश्यन्:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootसम्-अप-√दृश् (धातु)
Formलङ् (अनद्यतनभूत), प्रथमपुरुष, बहुवचन; परस्मैपद; छन्दसि/पाठभेदे ‘समपश्यंस्ततः’ इति संधि
ततःthen
ततः:
Kriya-viseshana (Temporal/काल)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formअव्यय; अनन्तर/स्थानवाचक (then/thereupon)
सर्वेall
सर्वे:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1), बहुवचन; विशेषणम्
शिवस्यof Śiva
शिवस्य:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootशिव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6), एकवचन
अनुगताःhaving followed
अनुगताः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootअनु-गता (प्रातिपदिक; √गम् क्त-प्रत्यय)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा (1), बहुवचन; भूतकृदन्त-विशेषणम् (ताः विषयः)
and
:
Sambandha (Conjunction/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय (and)
ताःthose (wives)
ताः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा (1), बहुवचन; सर्वनाम
शिवम्Śiva
शिवम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootशिव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2), एकवचन
दृष्ट्वाhaving seen
दृष्ट्वा:
Kriya-viseshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्यय (absolutive), ‘having seen’
तुindeed/but
तु:
Sambandha (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्यय; विरोध/विशेषार्थक (but/indeed)
संप्राप्ताःarrived
संप्राप्ताः:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootसम्-प्र-आप् (धातु)
Formक्त-प्रत्यय भूतकृदन्त; पुंलिङ्ग प्रथमा बहुवचन (ऋषयः विषयः); ‘having arrived’ (elliptic ‘are’)
ऋषयःsages
ऋषयः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootऋषि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1), बहुवचन
तेthose
ते:
Karta (Apposition/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1), बहुवचन; सर्वनाम
रुषान्विताःfilled with anger
रुषान्विताः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootरुषान्वित (प्रातिपदिक) = रुषा + अन्वित
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1), बहुवचन; विशेषणम्; तत्पुरुष-समासः (रुषया अन्विताः)

Sūta (Lomaharṣaṇa) to the sages (deduced)

Tirtha: Kedāra/Kedārakṣetra

Type: kshetra

Scene: Women walk behind Śiva as if drawn by an unseen force; sages spot them and rush forward, brows furrowed, hands clenched, approaching Śiva with stern faces against a dramatic Himalayan backdrop.

Ś
Śiva
ṛṣayaḥ
V
viprapatnyaḥ (implied)

FAQs

Seeing only the outer appearance, even sages can fall into anger—hinting that Śiva’s līlā tests discernment.

Kedāra-khaṇḍa’s sacred terrain, where Śiva’s acts reveal the greatness of the region and devotion.

None.