Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 151

पद्मासने चोपविष्टो महेशो योगवित्तमः । केवलं चात्मनात्मानं दध्यौ मीलितलोचनः

padmāsane copaviṣṭo maheśo yogavittamaḥ | kevalaṃ cātmanātmānaṃ dadhyau mīlitalocanaḥ

Assis en posture du lotus, Maheśa — le plus éminent connaisseur du yoga — ferma les yeux et médita uniquement sur le Soi par le Soi, absorbé dans la contemplation intérieure.

पद्मासनेin the lotus-seat posture
पद्मासने:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootपद्म + आसन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष (पद्मस्य आसनम्)
and
:
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-बोधक अव्यय
उपविष्टःseated
उपविष्टः:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootउप + विश् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त, पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; ‘seated’
महेशःMaheśa
महेशः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootमहेश (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
योगवित्तमःbest knower of yoga
योगवित्तमः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootयोग + वित्तम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष (योगस्य वित्तमः = योगविदां तमः/श्रेष्ठः) विशेषण (महेशः)
केवलम्only/solely
केवलम्:
TypeIndeclinable
Rootकेवल (प्रातिपदिक)
Formक्रियाविशेषण-रूपेण अव्यय (adverbial accusative)
and
:
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-बोधक अव्यय
आत्मनाby/with the self
आत्मना:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootआत्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन
आत्मानम्the self
आत्मानम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootआत्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
दध्यौmeditated
दध्यौ:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootध्यै (धातु)
Formलिट्-लकार (परोक्षभूत/Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद
मीलितलोचनःwith closed eyes
मीलितलोचनः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootमीलित + लोचन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; बहुव्रीहि (मीलिते लोचने यस्य सः) विशेषण (महेशः)

Lomaharṣaṇa (Sūta) to the sages (deduced from Māheśvarakhaṇḍa narrative style)

Tirtha: Siddhavaṭa

Type: kshetra

Scene: Śiva seated in padmāsana on the jeweled seat, eyes closed, utterly still; the banyan and forest fade into a quiet aura of inward light.

M
Maheśa
Ś
Śiva

FAQs

True yoga culminates in inward absorption where the Self contemplates the Self—pure, undistracted samādhi.

The setting belongs to Kedārakhaṇḍa, traditionally connected with Kedāra/Kedārnātha and the Himalayan Śaiva sacred geography.

No explicit ritual is prescribed here; the verse highlights meditative discipline (dhyāna) and yogic posture.