Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 19

नंदिना ह्युपविष्टास्ते मेर्वाद्यास्तत्र पर्वताः । वरयात्रा कृता ते यथोक्ता च हिमाद्रिणा । सर्वैस्तैर्बंधुभिः सार्द्धं पुनरागमनं कृतम्

naṃdinā hyupaviṣṭāste mervādyāstatra parvatāḥ | varayātrā kṛtā te yathoktā ca himādriṇā | sarvaistairbaṃdhubhiḥ sārddhaṃ punarāgamanaṃ kṛtam

Installées là par Nandin, les montagnes—avec Meru à leur tête—demeurèrent assemblées. Le cortège nuptial fut accompli exactement selon ce qu’avait prescrit l’Himalaya ; puis, avec tous ces parents, le retour fut dûment effectué.

नन्दिनाby/with Nandin
नन्दिना:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootनन्दिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd/Instrumental), एकवचन; करण/सहकारि (by/with Nandin)
हिindeed
हि:
Sambandha/Discourse particle (सम्बन्ध/निपात)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formनिपात (particle), अव्यय; अर्थे—खलु/नूनम् (indeed)
उपविष्टाःseated
उपविष्टाः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootउप + विश् (धातु)
Formभूतकृदन्त (past passive participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), बहुवचन; विशेषणम् (ते पर्वताः)
तेthey/those
ते:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), बहुवचन; सर्वनाम
मेर्वाद्याःbeginning with Meru
मेर्वाद्याः:
Visheshana (Adjective/विशेषण)
TypeAdjective
Rootमेरु + आदि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), बहुवचन; विशेषणम् (पर्वताः)
तत्रthere
तत्र:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्यय (locative adverb)
पर्वताःmountains
पर्वताः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootपर्वत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), बहुवचन
वरयात्राthe bridegroom’s procession
वरयात्रा:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootवर + यात्रा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन
कृताwas done/made
कृता:
Kriya/Predicate (क्रिया-विशेषण)
TypeAdjective
Rootकृ (धातु)
Formभूतकृदन्त (past passive participle), स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन; ‘वरयात्रा’ इत्यस्य विशेषणम्
तेfor them
ते:
Sampradana (Recipient/सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, चतुर्थी (4th/Dative), बहुवचन; सम्प्रदान (for them)
यथोक्ताas instructed/just as said
यथोक्ता:
Visheshana (Adjective/विशेषण)
TypeAdjective
Rootयथा + उक्त (प्रातिपदिक)
Formभूतकृदन्त (P.P.P. of वच्/ब्रू ‘to say’ via उक्त), स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन; अव्ययीभावः (यथा उक्ता = as said); ‘वरयात्रा’ इत्यस्य विशेषणम्
and
:
Samuccaya (Conjunction/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक-अव्यय (conjunction)
हिमाद्रिणाby Himādri (Himālaya)
हिमाद्रिणा:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootहिम + अद्रि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd/Instrumental), एकवचन; कर्मधारयः (हिमः अद्रिः); कर्तृकरणभावे—‘हिमाद्रिणा’ (by Himādri/Himālaya)
सर्वैःwith all
सर्वैः:
Visheshana (Adjective/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd/Instrumental), बहुवचन; विशेषणम् (बन्धुभिः)
तैःwith those
तैः:
Sahakari (Associate/सहकारि)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd/Instrumental), बहुवचन; सर्वनाम; विशेषणम् (बन्धुभिः)
बन्धुभिःkinsmen/relatives
बन्धुभिः:
Sahakari (Associate/सहकारि)
TypeNoun
Rootबन्धु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd/Instrumental), बहुवचन
सार्धम्together with
सार्धम्:
Sahakari (Associate/सहकारि)
TypeIndeclinable
Rootसार्धम् (अव्यय)
Formसहार्थक-अव्यय (adverb: together/with)
पुनःagain
पुनः:
Kriya-visheshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootपुनः (अव्यय)
Formकाल/पुनरावृत्तिवाचक-अव्यय (adverb: again)
आगमनम्return/coming back
आगमनम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootआ + गम् (धातु) → आगमन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन; भाववाचक-संज्ञा (verbal noun)
कृतम्was done/accomplished
कृतम्:
Kriya/Predicate (क्रिया-विशेषण)
TypeAdjective
Rootकृ (धातु)
Formभूतकृदन्त (past passive participle), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन; ‘आगमनम्’ इत्यस्य विशेषणम्

Lomaharṣaṇa (Sūta) to the sages (deduced from Māheśvarakhaṇḍa narrative style)

Tirtha: Kedāra/Himalayan Śaiva kṣetra (contextual)

Type: kshetra

Scene: Mountains headed by Meru sit in an arranged assembly under Nandin’s supervision; the bridal procession proceeds as prescribed by Himavān; afterward, the kin-group departs together on a dignified return journey.

N
Nandin
M
Meru
H
Himālaya

FAQs

Sacred rites become auspicious when performed in obedience to dharma and under the guidance of the righteous.

The broader setting is Kedāra (Kedārakhaṇḍa), framing events within the sanctity of Śiva’s Himalayan sacred geography.

The performance of a proper varayātrā (bridal procession) according to prescribed instruction (yathokta).