Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 47

स वीज्यमानः पवनेनः साक्षाच्छत्रं च तस्मै शशिना ह्यधिष्ठितम् । सूर्यः पुरस्तादभवत्प्रकाशकः श्रियान्वितो विष्णुरभूच्च सन्निधौ

sa vījyamānaḥ pavanenaḥ sākṣācchatraṃ ca tasmai śaśinā hyadhiṣṭhitam | sūryaḥ purastādabhavatprakāśakaḥ śriyānvito viṣṇurabhūcca sannidhau

Le Vent lui-même l’éventait, et pour lui la Lune faisait office d’ombrelle. Le Soleil se tenait devant comme illuminateur, et Viṣṇu, paré de splendeur, était présent tout près.

सःhe
सः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम (pronoun), पुल्लिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
वीज्यमानःbeing fanned
वीज्यमानः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootवीज् (धातु) → वीज्यमान (कृदन्त)
Formवर्तमानकृदन्त (present passive participle), पुल्लिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; ‘पंखेन/चामरेण वीज्यमान’
पवनेनby the wind
पवनेन:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootपवन (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, तृतीया (3rd), एकवचन
साक्षात्directly, in person
साक्षात्:
Avyaya-bhava (Adverbial/अव्ययभाव)
TypeIndeclinable
Rootसाक्षात् (अव्यय)
Formअव्यय (adverb), ‘प्रत्यक्षम्/स्वयम्’
छत्रम्umbrella
छत्रम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootछत्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1st/2nd), एकवचन
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्यय (conjunction)
तस्मैto him
तस्मै:
Sampradana (Recipient/सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootतद् (प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, पुल्लिङ्ग, चतुर्थी (4th/सम्प्रदान), एकवचन
शशिनाby the moon
शशिना:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootशशिन् (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, तृतीया (3rd), एकवचन
हिindeed
हि:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formनिपात (particle), अवधान/हेतौ
अधिष्ठितम्was held/placed
अधिष्ठितम्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootअधि + स्था (धातु) → अधिष्ठित (कृदन्त)
Formभूतकृदन्त (PPP) नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; कर्मणि-प्रयोगे ‘स्थापितम्/धृतम्’ (with छत्रम्)
सूर्यःthe sun
सूर्यः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootसूर्य (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
पुरस्तात्in front
पुरस्तात्:
Adhikarana (Locus/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootपुरस्तात् (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्यय (adverb of place)
अभवत्became, was
अभवत्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formलङ् (imperfect), प्रथमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद
प्रकाशकःilluminating
प्रकाशकः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootप्रकाशक (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; कर्तृवाचक-विशेषण
श्रियाwith splendour/fortune
श्रिया:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootश्री (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया (3rd), एकवचन
अन्वितःendowed (with)
अन्वितः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootअनु + इ (धातु) → अन्वित (कृदन्त)
Formभूतकृदन्त (PPP), पुल्लिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; ‘युक्त/समन्वित’
विष्णुःVishnu
विष्णुः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootविष्णु (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
अभूत्was, became
अभूत्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formलङ् (imperfect), प्रथमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्यय (conjunction)
सन्निधौnearby, in attendance
सन्निधौ:
Adhikarana (Locus/अधिकरण)
TypeNoun
Rootसन्निधि (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, सप्तमी (7th/अधिकरण), एकवचन

Sūta (Lomaharṣaṇa) addressing the sages (deduced)

Tirtha: Kedāra/Kedāranātha

Type: kshetra

Scene: Vāyu fans Śiva; Candra becomes a parasol above; Sūrya stands before as illuminator; Viṣṇu, radiant, stands nearby in respectful attendance.

Ś
Śiva
P
Pavana (Vāyu)
Ś
Śaśin (Candra)
S
Sūrya
V
Viṣṇu

FAQs

Nature and the gods are depicted as serving Śiva, expressing his all-pervading lordship and the sanctity of the tīrtha.

Kedāra, where Śiva’s honour is portrayed with cosmic attendants like the Sun, Moon, and Wind.

No direct prescription; it poetically describes honors (fanning, parasol, illumination) as divine service.