Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 20

सुरसेनान्वितः सद्य आगतो हि त्रिविष्टपम् । तदा सर्वे सुरगणाः सुहृद्भ्यश्च परस्परम् । बभूवुर्मुदिताः सर्वे यक्षगंधर्वकिंनराः

surasenānvitaḥ sadya āgato hi triviṣṭapam | tadā sarve suragaṇāḥ suhṛdbhyaśca parasparam | babhūvurmuditāḥ sarve yakṣagaṃdharvakiṃnarāḥ

Accompagné de l’armée des dieux, il revint aussitôt à Triviṣṭapa (le ciel). Alors toutes les cohortes divines se réjouirent entre elles comme de chers amis ; et tous les Yakṣas, Gandharvas et Kiṃnaras furent dans l’allégresse.

सुरसेनाthe army of gods
सुरसेना:
Associate (सहचर)
TypeNoun
Rootसुर + सेना (प्रातिपदिके)
Formसमासः: सुराणां सेना (षष्ठी-तत्पुरुष); स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा एकवचन (समासपूर्वपद)
अन्वितःaccompanied (by)
अन्वितः:
Qualifier (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअनु + इ (धातु) + क्त (कृत्-प्रत्यय) / अन्वित (प्रातिपदिक)
Formभूतकर्मणि कृदन्त/विशेषण, पुंलिङ्ग, प्रथमा एकवचन; ‘accompanied/attended’ (इन्द्रस्य)
सद्यःimmediately
सद्यः:
Time (काल)
TypeIndeclinable
Rootसद्यः (अव्यय)
Formअव्यय (कालवाचक क्रियाविशेषण)
आगतःarrived
आगतः:
Predicate (विधेय)
TypeVerb
Rootआ + गम् (धातु) + क्त (कृत्-प्रत्यय)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (past participle used predicatively), पुंलिङ्ग, प्रथमा एकवचन; ‘has come/arrived’
हिindeed
हि:
Emphasis (निश्चय)
TypeIndeclinable
Rootहि (निपात)
Formअव्यय (निपात; कारण/निश्चयार्थ)
त्रिविष्टपम्to Triviṣṭapa (heaven)
त्रिविष्टपम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootत्रिविष्टप (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया विभक्ति (Accusative/कर्म), एकवचन; गन्तव्य-स्थानम्
तदाthen
तदा:
Time (काल)
TypeIndeclinable
Rootतदा (अव्यय)
Formअव्यय (कालवाचक)
सर्वेall
सर्वे:
Qualifier (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा बहुवचन; विशेषणम्
सुरगणाःgroups of gods
सुरगणाः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootसुर + गण (प्रातिपदिके)
Formसमासः: सुराणां गणाः (षष्ठी-तत्पुरुष); पुंलिङ्ग, प्रथमा बहुवचन
सुहृद्भ्यःto (their) friends
सुहृद्भ्यः:
Sampradana (सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootसुहृद् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, चतुर्थी/पञ्चमी विभक्ति (Dative/Ablative), बहुवचन; अत्र चतुर्थी (सम्प्रदान) अधिकयुक्ता
and
:
Conjunction (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (निपात)
Formअव्यय (समुच्चय)
परस्परम्mutually; to one another
परस्परम्:
Reciprocal relation (परस्पर)
TypeIndeclinable
Rootपरस्पर (अव्यय/प्रातिपदिक)
Formअव्यय (परस्पर-भावे; reciprocal adverb)
बभूवुःbecame
बभूवुः:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formलिट् (Perfect/परस्मैपद), प्रथमपुरुष, बहुवचन
मुदिताःdelighted
मुदिताः:
Predicate adjective (विधेय-विशेषण)
TypeAdjective
Rootमुद् (धातु) + क्त (कृत्-प्रत्यय)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (past participle as adjective), पुंलिङ्ग, प्रथमा बहुवचन; विशेषणम्
सर्वेall
सर्वे:
Qualifier (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा बहुवचन; विशेषणम्
यक्षगंधर्वकिंनराःYakṣas, Gandharvas, and Kiṃnaras
यक्षगंधर्वकिंनराः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootयक्ष + गन्धर्व + किंनर (प्रातिपदिकानि)
Formसमासः: यक्षाश्च गन्धर्वाश्च किंनराश्च (इतरेतर-द्वन्द्व); पुंलिङ्ग, प्रथमा बहुवचन

Sūta (Lomaharṣaṇa) to the sages (deduced)

Listener: Brāhmaṇas/ṛṣis (contextual)

Scene: Indra returns to Triviṣṭapa with the deva-army; the celestial city glows; devas, yakṣas, gandharvas, and kiṃnaras exchange greetings and rejoice like friends.

I
Indra (implied)
T
Triviṣṭapa (Svarga)
D
Devas
Y
Yakṣas
G
Gandharvas
K
Kiṃnaras

FAQs

Restoration of cosmic order (ṛta) brings harmony among celestial beings; dharmic balance is celebrated as communal joy.

This verse mentions Triviṣṭapa (heaven), not an earthly tīrtha; the broader Kedāra section remains the terrestrial sacred frame.

None is stated in this verse.