Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 69

लोमश उवाच । यदा हि दैत्यैश्च पराजिताः सुराः शम्भुं च सर्वे शरणं प्रपन्नाः । शिवं प्रणेमुः सहसा सुरोत्तमा युद्धाय सर्वे च मनो दधुस्तदा

lomaśa uvāca | yadā hi daityaiśca parājitāḥ surāḥ śambhuṃ ca sarve śaraṇaṃ prapannāḥ | śivaṃ praṇemuḥ sahasā surottamā yuddhāya sarve ca mano dadhustadā

Lomaśa dit : Lorsque les dieux furent vaincus par les Daityas, tous cherchèrent refuge auprès de Śambhu. Les plus éminents des devas se prosternèrent aussitôt devant Śiva, puis tous tournèrent leur esprit vers la guerre.

लोमशःLomaśa
लोमशः:
Karta (Speaker/कर्ता)
TypeNoun
Rootलोमश (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), परस्मैपद, प्रथम-पुरुष, एकवचन
यदाwhen
यदा:
Sambandha (Clause linker)
TypeIndeclinable
Rootयदा (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्यय (temporal conjunction)
हिindeed
हि:
Sambandha (Emphasis)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formनिपात (particle; emphasis)
दैत्यैःby the demons
दैत्यैः:
Karana (Agent in passive/करण)
TypeNoun
Rootदैत्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन
and
:
Sambandha (Connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय
पराजिताःwere defeated
पराजिताः:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootपराजि (धातु) + क्त (कृदन्त प्रत्यय)
Formक्त-प्रत्ययान्त भूतकर्मणि कृदन्त; पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; (अर्थे—‘पराजिताः आसन्’)
सुराःthe gods
सुराः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootसुर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
शम्भुम्Śambhu (Śiva)
शम्भुम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootशम्भु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
and
:
Sambandha (Connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय
सर्वेall
सर्वे:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeNoun
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; ‘सुराः’ इत्यस्य विशेषणवत्
शरणम्refuge
शरणम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootशरण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
प्रपन्नाःhaving sought
प्रपन्नाः:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र + पद् (धातु) + क्त (कृदन्त प्रत्यय)
Formक्त-प्रत्ययान्त (past participle, कर्तरि-प्रयोग); पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; (अर्थे—‘प्रपन्नाः’ = having taken refuge)
शिवम्Śiva
शिवम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootशिव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
प्रणेमुःbowed down
प्रणेमुः:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र + नम् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), परस्मैपद, प्रथम-पुरुष, बहुवचन
सहसाsuddenly, at once
सहसा:
Kriya-visheshana (Adverbial)
TypeIndeclinable
Rootसहसा (अव्यय)
Formअव्यय (adverb)
सुरोत्तमाःthe best of the gods
सुरोत्तमाः:
Karta (Apposition/कर्ता)
TypeNoun
Rootसुर (प्रातिपदिक) + उत्तम (प्रातिपदिक)
Formसमासः—सुर + उत्तम (कर्मधारय: ‘उत्तमाः सुराः’); पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
युद्धायfor battle
युद्धाय:
Sampradana (Purpose/Dative/सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootयुद्ध (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, चतुर्थी-विभक्ति (Dative/4th), एकवचन
सर्वेall
सर्वे:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
and
:
Sambandha (Connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय
मनःmind, resolve
मनः:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootमनस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
दधुःplaced, set (their minds)
दधुः:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootधा (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), परस्मैपद, प्रथम-पुरुष, बहुवचन
तदाthen
तदा:
Kriya-visheshana (Adverbial)
TypeIndeclinable
Rootतदा (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्यय (temporal adverb)

Lomaśa

Tirtha: Kedāra (frame) / Śambhu-śaraṇa motif

Type: kshetra

Listener: Ṛṣayaḥ

Scene: Defeated devas gather before Śiva; they bow suddenly in unison, then rise with renewed resolve for battle—Śiva calm, centered, and protective.

L
Lomaśa
D
Daitya
S
Sura (Devas)
Ś
Śambhu
Ś
Śiva

FAQs

When overwhelmed, the devas model śaraṇāgati—taking refuge in Śiva—before acting; divine reliance precedes righteous effort.

The verse is within Kedārakhaṇḍa’s Kedāra context, but this specific line emphasizes refuge in Śiva rather than naming a particular tīrtha.

None explicitly; the act highlighted is devotional surrender (praṇāma and śaraṇāgati).