Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 53

उपविष्टाश्च ते सर्वे अमृतार्थं च भो द्विजाः । तेषूपविश्यमानेषु ह्युवाच परमं वचः । मोहिनी सर्वधर्म्मज्ञा असुराणां स्मयन्निव

upaviṣṭāśca te sarve amṛtārthaṃ ca bho dvijāḥ | teṣūpaviśyamāneṣu hyuvāca paramaṃ vacaḥ | mohinī sarvadharmmajñā asurāṇāṃ smayanniva

Ô brāhmaṇas, tous s’assirent, désirant l’amṛta, le nectar d’immortalité. Et tandis qu’ils prenaient place, Mohinī—qui connaît tout dharma—prononça une parole suprême, comme en souriant aux asuras.

उपविष्टाःseated
उपविष्टाः:
Karta (Subject qualifier/कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootउपविष्ट (कृदन्त; उप-√विश् धातोः)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा, बहुवचन; भूतकृदन्त (past participle)
and
:
Sambandha (Conjunction/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय (conjunction)
तेthey
ते:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा, बहुवचन
सर्वेall
सर्वे:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा, बहुवचन
अमृतnectar, immortality
अमृत:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootअमृत (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, षष्ठी-तत्पुरुषसमासे पूर्वपदत्वेन (as prior member in compound)
अर्थम्for (the sake of) nectar
अर्थम्:
Hetu/Purpose (Reason/Purpose/हेतु)
TypeNoun
Rootअर्थ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया, एकवचन; समासः: अमृत-अर्थ (तत्पुरुषः: 'for the sake of nectar')
and
:
Sambandha (Conjunction/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय
भोO!
भो:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeIndeclinable
Rootभो (अव्यय)
Formसम्बोधन-निपात (vocative particle)
द्विजाःO twice-born (brahmins)
द्विजाः:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootद्विज (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा, बहुवचन; संबोधनार्थे (addressing the audience)
तेषुamong them
तेषु:
Adhikaraṇa (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, सप्तमी, बहुवचन
उपविश्यमानेषुwhile (they were) sitting down
उपविश्यमानेषु:
Adhikaraṇa (Circumstance/अधिकरण)
TypeAdjective
Rootउपविश्यमान (कृदन्त; उप-√विश् धातोः)
Formपुंलिङ्गे, सप्तमी, बहुवचन; वर्तमानकृदन्त (present participle, Ātmanepada sense); सप्तमी-सम्बन्धः (locative absolute with implied 'when they were sitting down')
हिindeed
हि:
Sambandha (Emphasis/निपात)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formनिपात (emphasis)
उवाचsaid
उवाच:
Kriyā (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्-लकारः (Perfect), परस्मैपदम्, प्रथमपुरुषः, एकवचन
परमम्supreme, excellent
परमम्:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootपरम (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया, एकवचन
वचःspeech, words
वचः:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootवचस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया, एकवचन
मोहिनीMohinī
मोहिनी:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootमोहिनी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, प्रथमा, एकवचन
सर्वall
सर्व:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, षष्ठी-तत्पुरुषसमासे पूर्वपदत्वेन (as prior member in compound)
धर्मdharma, duty
धर्म:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootधर्म (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, षष्ठी-तत्पुरुषसमासे मध्यपदत्वेन (as member in compound)
ज्ञाknower of all duties
ज्ञा:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootज्ञ (प्रातिपदिक; 'ज्ञ' = knowing)
Formस्त्रीलिङ्गे, प्रथमा, एकवचन; समासः: सर्व-धर्म-ज्ञ (षष्ठी-तत्पुरुषः: 'knower of all dharmas')
असुराणाम्of the asuras
असुराणाम्:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootअसुर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, षष्ठी, बहुवचन
स्मयन्smiling
स्मयन्:
Kriyāviśeṣaṇa (Manner/क्रियाविशेषण)
TypeAdjective
Rootस्मय (धातु; √स्मि/स्मय्)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा, एकवचन; वर्तमानकृदन्त (present participle)
इवas if
इव:
Sambandha (Comparison/उपमा)
TypeIndeclinable
Rootइव (अव्यय)
Formउपमा-अव्यय (particle of comparison)

Sūta (Lomaharṣaṇa) narrating

Listener: Brāhmaṇas/Ṛṣis (explicitly addressed: 'भो द्विजाः')

Scene: Devas and asuras sit in rows, eyes fixed on amṛta; Mohinī, smiling subtly, prepares to speak—her expression carrying both compassion for devas and irony toward asuras.

M
Mohinī
A
Asuras
D
Dvijas

FAQs

Divine wisdom (dharma-jñāna) guides outcomes even amid conflict; appearances can conceal higher purpose.

The broader setting is Kedāra (Kedārakhaṇḍa), though this verse focuses on the amṛta episode rather than a specific tīrtha act.

No direct ritual is prescribed here; it introduces Mohinī’s dharmic speech before distributing amṛta.