Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 31

क्षीराब्धिं मथ्यमानं तु दृष्ट्वा चंद्रो मुदान्वितः । क्षीराब्धिरपि चंद्रं च दृष्ट्वा सोऽप्युत्सुकोऽभवत्

kṣīrābdhiṃ mathyamānaṃ tu dṛṣṭvā caṃdro mudānvitaḥ | kṣīrābdhirapi caṃdraṃ ca dṛṣṭvā so'pyutsuko'bhavat

Voyant l’Océan de Lait en train d’être baratté, Candra fut rempli de joie; et l’Océan de Lait aussi, voyant Candra, devint tout autant empressé.

क्षीराब्धिम्the ocean of milk
क्षीराब्धिम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootक्षीर + अब्धि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (कर्म), एकवचन; समासः षष्ठी-तत्पुरुषः (क्षीरस्य अब्धिः)
मथ्यमानम्being churned
मथ्यमानम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootमथ् (धातु) → मथ्यमान (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formवर्तमानकाले कर्मणि/आत्मनेपद-प्रयोगः, शतृ/शानच्-प्रत्ययान्त (present passive/ātmanepada participle); पुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; क्षीराब्धिम् इति विशेषणम्
तुbut/indeed
तु:
Sambandha (Discourse particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formनिपात (particle), विरोध/विशेषार्थे
दृष्ट्वाhaving seen
दृष्ट्वा:
Kriya-visheṣaṇa (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootदृश् (धातु) → दृष्ट्वा (कृदन्त)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्यय (absolutive/gerund), पूर्वकालिक क्रिया
चन्द्रःthe Moon
चन्द्रः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootचन्द्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (कर्ता), एकवचन
मुदाwith joy
मुदा:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootमुद्/मुदा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (करण), एकवचन; ‘मुदान्वितः’ इत्यत्र करणभावे
अन्वितःendowed (with)
अन्वितः:
Karta (Subject complement/कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootअन्वित (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; चन्द्रः इति विशेष्यस्य विशेषणम्
क्षीराब्धिःthe ocean of milk
क्षीराब्धिः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootक्षीर + अब्धि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (कर्ता), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (क्षीरस्य अब्धिः)
अपिalso
अपि:
Sambandha (Discourse particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formनिपात (particle), समुच्चय/अपि-भावे
चन्द्रम्the Moon
चन्द्रम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootचन्द्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (कर्म), एकवचन
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक अव्यय (conjunction)
दृष्ट्वाhaving seen
दृष्ट्वा:
Kriya-visheṣaṇa (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootदृश् (धातु) → दृष्ट्वा (कृदन्त)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्यय (absolutive/gerund)
सःhe (that one)
सः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (कर्ता), एकवचन; सर्वनाम
अपिalso
अपि:
Sambandha (Discourse particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formनिपात (particle), समुच्चयार्थे
उत्सुकःeager/curious
उत्सुकः:
Karta (Subject complement/कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootउत्सुक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘सः’ इति विशेष्यस्य विशेषणम्
अभवत्became
अभवत्:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formलङ्-लकार (अनद्यतनभूत/Imperfect), प्रथमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद

Sūta (Lomaharṣaṇa)

Listener: Dvāija-śreṣṭhas (addressed as ‘O best of twice-born’)

Scene: The Ocean of Milk being churned; Candra, radiant and youthful, beholds the churning and rejoices; the ocean itself seems to ‘look back’ with eager waves, suggesting mutual auspicious recognition.

C
Candra
K
Kṣīrābdhi (Ocean of Milk)
S
Samudra-manthana (churning)

FAQs

When dharmic effort (the churning) is underway, auspicious powers naturally arise and mutually support the cosmic work.

The narrative sits within Kedārakhaṇḍa’s Kedāra-māhātmya framework, though the verse itself describes the cosmic Milk-Ocean.

None; it is a mythic description connected to the emergence of auspiciousness.