Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 15

गणपतिरुवाच । यदि त्वं केवलो ह्यात्मा परमानन्दलक्षणः । तस्मात्त्वदपरं किंचिन्नान्यदस्ति परंतप

gaṇapatiruvāca | yadi tvaṃ kevalo hyātmā paramānandalakṣaṇaḥ | tasmāttvadaparaṃ kiṃcinnānyadasti paraṃtapa

Gaṇapati dit : Si Toi seul es l’Ātman, marqué par la béatitude suprême, alors en dehors de Toi il n’existe absolument rien, ô dompteur des ennemis.

गणपतिःGaṇapati
गणपतिः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootगणपति (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद
यदिif
यदि:
Avyaya (Condition marker)
TypeIndeclinable
Rootयदि (अव्यय)
Formशर्तवाचक-अव्यय (conditional particle)
त्वम्you
त्वम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formउत्तमपुरुषार्थे मध्यमपुरुष-सर्वनाम; प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
केवलःalone, absolute
केवलः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootकेवल (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
हिindeed
हि:
Avyaya (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formनिपात (emphatic/causal particle)
आत्माSelf
आत्मा:
Karta (Subject complement/कर्ता-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootआत्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
परमsupreme
परम:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeAdjective
Rootपरम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-तत्पुरुष-समासपूर्वपद (समासाङ्ग), अर्थतः ‘परमस्य’
आनन्दbliss
आनन्द:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootआनन्द (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-तत्पुरुष-समासमध्यपद (समासाङ्ग), अर्थतः ‘आनन्दस्य’; समास: परम-आनन्द-लक्षण
लक्षणःcharacterized by supreme bliss
लक्षणः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootलक्षण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; समास: परम-आनन्द-लक्षण (तत्पुरुष)
तस्मात्therefore, from that
तस्मात्:
Hetu (Reason/हेतु)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग/पुंलिङ्ग, पञ्चमी-विभक्ति, एकवचन; अव्ययीभावार्थे ‘अतः/therefore’
त्वत्than you / from you
त्वत्:
Apadana/Comparison base (Source/Standard)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपञ्चमी/षष्ठी-एकवचन-रूप (ablative/genitive stem-form) ‘from you/than you’ (समासपूर्वपद)
अपरम्other than you
अपरम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootअपर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; समास: त्वद्-अपर (पञ्चमी-तत्पुरुष: ‘त्वत्तः अपरम्’)
किम्what? anything?
किम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootकिम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; प्रश्नवाचक
चित्ever, at all (indefinite)
चित्:
Avyaya (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootचित् (अव्यय)
Formनिपात (indefinite particle, with interrogatives)
not
:
Avyaya (Negation)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेध-अव्यय (negation)
अन्यत्anything else
अन्यत्:
Karta (Subject of अस्ति)
TypeNoun
Rootअन्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन
अस्तिis, exists
अस्ति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootअस् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), प्रथमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद
परंतपO scorcher of foes
परंतप:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootपरंतप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन-विभक्ति, एकवचन; समास: परम्-तप (कर्मधारय: ‘परान् तपयति’ इति)

Gaṇapati (Heraṃba/Gaṇeśa)

Tirtha: Kedāra/Kedāranātha

Type: kshetra

Scene: Gaṇapati, seated with folded hands, poses a precise philosophical question to the supreme speaker; the atmosphere is Himalayan, austere, and luminous.

G
Gaṇapati (Gaṇeśa)
Ś
Śiva (implied as addressee)

FAQs

Non-dual devotion: recognizing the Supreme as the sole Self dissolves the sense of separateness.

The verse is doctrinal; the Kedārakhaṇḍa context frames Kedāra as a place where such realization is praised.

No explicit prescription; it supports meditative conviction and single-pointed worship grounded in non-dual understanding.