Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 76

अध्येष्यामि हरेर्ज्ञानं संसारविनिवर्तनम् । एवं संचिंतयन्नास्ते मोक्षोपायं विचिन्तयन्

adhyeṣyāmi harerjñānaṃ saṃsāravinivartanam | evaṃ saṃciṃtayannāste mokṣopāyaṃ vicintayan

«J’étudierai la connaissance salvatrice de Hari, celle qui détourne du saṃsāra.» Ainsi pensant, il demeure recueilli, méditant les moyens de la délivrance.

अध्येष्यामिI shall study/learn
अध्येष्यामि:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeVerb
Rootअधि-इ (धातु)
Formलट्-लकारार्थे भविष्यत्कालः (लृट्/परस्मैपद), उत्तमपुरुषः (1st person), एकवचनम्; धातुः इ (अध्ययनार्थे) उपसर्गः अधि
हरेःof Hari
हरेः:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootहरि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, षष्ठी-विभक्तिः (Genitive/6th), एकवचनम्
ज्ञानम्knowledge
ज्ञानम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootज्ञान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः (Accusative/2nd), एकवचनम्
संसार-विनिवर्तनम्cessation/turning back of saṃsāra
संसार-विनिवर्तनम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootसंसार (प्रातिपदिक) + विनिवर्तन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः (Accusative/2nd), एकवचनम्; षष्ठी-तत्पुरुषः (संसारस्य विनिवर्तनम्)
एवम्thus
एवम्:
Kriya-visheshaṇa (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootएवम् (अव्यय)
Formअव्ययम्; प्रकारवाचक क्रियाविशेषणम् (adverb of manner)
संचिन्तयन्thinking/reflecting
संचिन्तयन्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeVerb
Rootसम्-चिन्त् (धातु)
Formवर्तमानकाले शतृ-प्रत्ययान्त कृदन्तः (present active participle), पुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; उपसर्गः सम्
आस्तेhe remains/sits
आस्ते:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootआस् (धातु)
Formलट्-लकारः (Present), प्रथमपुरुषः (3rd person), एकवचनम्; आत्मनेपदम्
मोक्ष-उपायम्means to liberation
मोक्ष-उपायम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootमोक्ष (प्रातिपदिक) + उपाय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः (Accusative/2nd), एकवचनम्; षष्ठी-तत्पुरुषः (मोक्षस्य उपायः)
विचिन्तयन्pondering
विचिन्तयन्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeVerb
Rootवि-चिन्त् (धातु)
Formवर्तमानकाले शतृ-प्रत्ययान्त कृदन्तः (present active participle), पुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; उपसर्गः वि

Lomaharṣaṇa (Sūta) to the sages (deduced from Māheśvarakhaṇḍa context)

Scene: A contemplative seeker seated in solitude, holding a palm-leaf manuscript, inwardly absorbed in the liberating knowledge of Hari; the world’s bustle fades behind him as he reflects on mokṣa-upāya.

H
Hari

FAQs

Liberating knowledge (jñāna) and sustained contemplation are presented as direct means to turn away from saṃsāra.

No tīrtha is named; the verse emphasizes inner study and contemplation.

Adhyayana (study/recitation) of liberating knowledge is implied, but no specific vow, bath, or donation is stated.