Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 80

कृतकृत्यमिवात्मानं ततो मत्वा स विघ्नजित् । विधाय बहुधात्मानं काश्यां स्थितिमवाप च

kṛtakṛtyamivātmānaṃ tato matvā sa vighnajit | vidhāya bahudhātmānaṃ kāśyāṃ sthitimavāpa ca

Alors Vighnajit, se tenant pour celui qui a accompli son dessein, se manifesta en de multiples formes et prit demeure en Kāśī.

कृतकृत्यम्one whose duty is accomplished
कृतकृत्यम्:
Karma (Object complement/कर्म-विशेषण)
TypeAdjective
Rootकृत (कृ-धातु, क्त) + कृत्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; कर्मधारयः (कृतं कृत्यं यस्य/यथा)
इवas if, like
इव:
Sambandha (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootइव (अव्यय)
Formअव्ययम्; उपमार्थक-निपातः (comparative particle)
आत्मानम्himself
आत्मानम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootआत्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
ततःthen
ततः:
Adhikarana (Context/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formअव्ययम्; अनन्तरार्थक/हेतुवाचक-अव्ययम् (then/thereupon)
मत्वाhaving thought/considered
मत्वा:
Purvakala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeIndeclinable
Rootमन् (धातु) + क्त्वा → मत्वा (अव्यय)
Formक्त्वान्त-अव्ययम् (gerund); पूर्वक्रिया
सःhe
सः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
विघ्नजित्the conqueror of obstacles (Gaṇeśa)
विघ्नजित्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootविघ्न (प्रातिपदिक) + जित् (जि-धातु, क्विप्/कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; षष्ठी-तत्पुरुषः (विघ्नान् जयति इति)
विधायhaving arranged/created
विधाय:
Purvakala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeIndeclinable
Rootवि + धा (धातु) + ल्यप् → विधाय (अव्यय)
Formल्यपन्त-अव्ययम् (gerund); पूर्वक्रिया
बहुधाin many forms/ways
बहुधा:
Adhikarana (Manner/प्रकार)
TypeIndeclinable
Rootबहुधा (अव्यय)
Formअव्ययम्; प्रकार/संख्यावाचक-अव्ययम् (in many ways)
आत्मानम्himself
आत्मानम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootआत्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
काश्याम्in Kāśī (Vārāṇasī)
काश्याम्:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootकाशी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, सप्तमी-विभक्तिः (Locative/7th), एकवचनम्
स्थितिम्abode, state, station
स्थितिम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootस्थिति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
अवापobtained, attained
अवाप:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootअव + आप् (धातु)
Formलिट्-लकारः (Perfect), प्रथम-पुरुषः, एकवचनम्; परस्मैपदम्
and
:
Sambandha (Conjunction/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्ययम्; समुच्चयार्थक-निपातः

Narrator (Skanda, in Kāśīkhaṇḍa context)

Tirtha: Kāśī

Type: kshetra

Listener: Śaunaka and sages (frame)

Scene: Vighnajit stands at a Kāśī crossroads and multiplies into many identical forms spreading through lanes, ghats, and palace corridors, as if occupying the city’s very breath.

V
Vighnajit
K
Kāśī

FAQs

Kāśī is portrayed as a divinely inhabited realm where sacred powers establish enduring presence for the world’s welfare.

Kāśī (Vārāṇasī) itself is foregrounded as the holy locus.

None directly; it explains the theological basis for Kāśī’s sanctity—divine residence.