Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 6

तांद्रष्टुं मानसः पुत्रो ब्रह्मणस्तपसांनिधिः । कृतवल्कलकौपीनो धृत कृष्णाजिनांबरः । गृहीतब्रह्मदंडश्च त्रिवृन्मौंजी सुमेखलः । उरस्थलस्थ तुलसी मालया समलंकृतः

tāṃdraṣṭuṃ mānasaḥ putro brahmaṇastapasāṃnidhiḥ | kṛtavalkalakaupīno dhṛta kṛṣṇājināṃbaraḥ | gṛhītabrahmadaṃḍaśca trivṛnmauṃjī sumekhalaḥ | urasthalastha tulasī mālayā samalaṃkṛtaḥ

Pour la voir, Nārada —fils né de la pensée de Brahmā, trésor d’austérités— se mit en route, vêtu d’écorce et d’un pagne, revêtu d’une peau d’antilope noire ; tenant le bâton du brāhmane, ceint d’une belle corde de muñja à trois brins, et paré sur la poitrine d’une guirlande de tulasī.

ताम्her
ताम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः (कर्म), एकवचनम्; सर्वनाम-रूपम् (तद्)
द्रष्टुम्to see
द्रष्टुम्:
Prayojana (Purpose/प्रयोजन)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formतुमुन्-प्रत्ययान्तम् (infinitive), अव्ययवत् प्रयोगः; अर्थः—‘to see’
मानसःmind-born
मानसः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootमानस (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; विशेषणम् (पुत्रः इति)
पुत्रःson
पुत्रः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootपुत्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
ब्रह्मणःof Brahmā
ब्रह्मणः:
Shashthi-Sambandha (Genitive relation/षष्ठी-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootब्रह्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, षष्ठी-विभक्तिः (सम्बन्ध), एकवचनम्
तपसाम्of austerities
तपसाम्:
Shashthi-Sambandha (Genitive relation/षष्ठी-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootतपस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, षष्ठी-विभक्तिः, बहुवचनम्; समासे पूर्वपदम् (तपसांनिधिः)
निधिःtreasure/store
निधिः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootनिधि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; समस्तपदम् (तपसाम्+निधिः)
कृतवल्कलकौपीनःwearing bark-cloth loincloth
कृतवल्कलकौपीनः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootकृत (कृ धातु-कृदन्त, क्त) + वल्कल (प्रातिपदिक) + कौपीन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; समासः—तत्पुरुषः (वल्कलकौपीनं कृतम् यस्य सः)
धृतकृष्णाजिनाम्बरःwearing a black deerskin garment
धृतकृष्णाजिनाम्बरः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootधृत (धृ धातु-कृदन्त, क्त) + कृष्ण (प्रातिपदिक) + अजिन (प्रातिपदिक) + अम्बर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; समासः—तत्पुरुषः (कृष्णाजिनम् अम्बरं धृतम् यस्य)
गृहीतब्रह्मदण्डःholding the Brahmin’s staff
गृहीतब्रह्मदण्डः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootगृहीत (ग्रह् धातु-कृदन्त, क्त) + ब्रह्म (प्रातिपदिक) + दण्ड (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; समासः—तत्पुरुषः (ब्रह्मदण्डं गृहीतम् यस्य)
and
:
Samuccaya (Conjunction/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्ययम् (conjunction)
त्रिवृत्thrice-wrapped
त्रिवृत्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootत्रि (संख्या-प्रातिपदिक) + वृत् (वृ धातु-कृदन्त, क्त/निष्ठा; ‘wrapped’)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; समासः—तत्पुरुषः (त्रिभिः वृतः = thrice-wrapped)
मौञ्जीmunja girdle/sacred cord-belt
मौञ्जी:
Adharana (Clothing/Adornment as locus/आधार)
TypeNoun
Rootमौञ्जी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; ‘यज्ञोपवीत/मेखला’ इत्यर्थे; विशेष्य-रूपेण (त्रिवृत्)
सुमेखलःwell-girdled
सुमेखलः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसु (उपसर्ग/अव्यय-पूर्वपद) + मेखला (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; कर्मधारयः (सु-मेखलः = good-girdled)
उरस्थलस्थsituated on the chest
उरस्थलस्थ:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootउरस् (प्रातिपदिक) + स्थल (प्रातिपदिक) + स्थ (स्था धातु-कृदन्त, क्त/निष्ठा; ‘situated’)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; तत्पुरुषः (उरस्थले स्थितः)
तुलसीtulasi (holy basil)
तुलसी:
Sambandha (Apposition/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootतुलसी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; ‘मालया’ इत्यनेन सह संबद्धम्
मालयाwith a garland
मालया:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootमाला (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः (करण), एकवचनम्
समलंकृतःadorned
समलंकृतः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसम् + अलं + कृ (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त (past passive participle), पुंलिङ्गे प्रथमा एकवचनम्; ‘well-adorned’

Skanda (deduced, Kāśīkhaṇḍa narrative frame)

Tirtha: Dvārakā

Type: kshetra

Scene: Nārada sets out as an austere brahmacārin-sage: bark garments, loincloth, black antelope-skin, brahma-daṇḍa, triple muñja girdle, tulasī garland on his chest—poised for a sacred audience.

N
Nārada
B
Brahmā
T
Tulasī

FAQs

True authority in dharma is marked by tapas (discipline) and humility, symbolized by the sage’s simple ascetic emblems and devotional tulasī.

This verse is descriptive rather than a tīrtha-eulogy; within Kāśīkhaṇḍa it supports the broader Kāśī-māhātmya frame while the scene shifts to Dvārakā in the narrative.

No explicit rite is prescribed; the verse highlights ascetic insignia (daṇḍa, mauñjī, kṛṣṇājina) and tulasī as devotional markers.